Michal s Michaelou uvažujú o kúpe spoločného bytu. Nie sú však zosobášení a kvôli bytu a bezpodielovému spoluvlastníctvu sa zobrať nechcú. Preto rozmýšľajú, ako možno kúpiť byt do podielového spoluvlastníctva.
Pri podielovom spoluvlastníctve platí základné pravidlo -- všetko je o dohode. To znamená, že výška podielov nemusí byť len 50 k 50, ale možno ich určiť dohodou. "Napríklad, ak jeden z dvojice vkladá do kúpy hotovosť a zároveň bude zaviazaný i na úvere, môže chcieť väčší podiel," hovorí Alexander Kmeť z Hypocentra. Jeho výška sa potom zapíše aj do listu vlastníctva. Ak by ste ho neurčili, je to pol na pol.
Z pohľadu banky však výška podielu nie je dôležitá. "Ak si budú brať hypotéku, banku to vôbec nezaujíma. Dokonca by si úver mohli brať spoločne, pričom nehnuteľnosť by vlastnil len jeden z partnerov," dodáva Kmeť.
Michal a Michaela však rozmýšľajú aj o tom, ako by fungoval predaj bytu v podielovom vlastníctve, ak by ho neskôr chceli vymeniť za väčší. Ideálne v takomto prípade býva, ak sa prevádza naraz celý, teda na zmluve sú podpisy všetkých spoluvlastníkov a na katastri sa prepíše vlastníctvo celej nehnuteľnosti na nového majiteľa. "Je však možný aj postup, keď každý spoluvlastník prevádza svoj podiel samostatnou zmluvou na kupujúceho. No je to komplikovanejšie a z hľadiska poplatkov pre kataster absolútne nevýhodné, keďže sa zaplatí za vklad každej zmluvy osobitne," zdôrazňuje Kmeť. Navyše musí spoluvlastník pred prevodom svojho podielu na spoločnej veci získať súhlas ostatných spoluvlastníkov, ktorí majú zo zákona k veci predkupné právo. "Ak teda všetci spoluvlastníci súhlasia s predajom, je ideálne, ak sa prevod uskutoční jednou zmluvou," uzatvára Kmeť.