Filmový klub Nostalgia končí a festival Art Film otvorí Michal David. Väčšina si vlastne ani nič zvláštne nevšimne. Presnejšie: menšinový klubový divák príde o svoje dobré kino, ale ako vyplýva z jeho podstaty (toho kina, filmov v ňom premietaných i samotného diváka) – menšinovosť nefrčí, 60. roky sú nenávratne preč. Mojím prvým filmom v Nostalgii bola Tarkovského Obeť. Miestami som sa kvôli tvrdým laviciam, dĺžke filmu i samotnému obsahu tiež tak cítil, ale počas tých dlhých rokov som neprestal klubovú dramaturgiu obdivovať za to minimum strednoprúdových kompromisov, ktoré urobila. Nostalgia teda končí. Je ešte o niečom táto správa? Áno, opäť je o čohosi dobrého či lepšieho menej a opäť to sotva niečo vyváži. Vlastne vedenie Art Filmu sa pokúsilo. Tento ročník otvorí umelec známy aj ako Michal David. Je ešte o niečom táto správa? Áno, napríklad o tom, ako v nás nostalgia pretrváva. Nostalgia iného typu. Napríklad za mladosťou a prostotou. Škoda len, že ostane iba pri otváracej diskotéke. Veď ak bol dobrou voľbou ako hviezda festivalu tohto, čiže umelecko-filmového typu, prečo nie workshop na tému filmová hudba? Všeličomu by mohol takého Vlada Godára naučiť.