Naprieč celým politickým spektrom sa totiž množia hlasy o zmene štátnych stimulov. „Treba prehodnotiť, do akej miery sú prínosom a do akej miery môžu pokriviť podnikateľské prostredie,“ povedal aj v súvislosti s prípadom kórejskej firmy Ivan Švejna zo strany Most-Híd. Na potrebe prehodnotenia doterajšieho prístupu sa zhodujú všetky parlamentné strany.
Nebezpečný precedens
Odpustenie daní vo výške 28 miliónov eur výmenou za tisícku pracovných miest a záruku ďalších päť rokov podnikania na Slovensku. Práve takýto ústupok galantskému Samsungu vyvolal otázky, či to Slovensko s lákaním investorov neprehnalo. „Nemôžeme pochopiť, prečo slovenské spoločnosti, a my sa za takú považujeme, sú postavené do nerovných podmienok. Prečo niekto podporu dostane, a pritom prepúšťa, a druhý prijíma ľudí a žiadnu podporu nemá,“ pýta sa konateľ spoločnosti Universal Media Corporation Vladislav Khabliev. Podľa jeho slov by sa Samsungu malo pomôcť, ale podmienky by mali byť pre všetkých rovnaké.
Analytici upozorňujú, že s pomocou giganta u nás vzniká precedens, ktorý môže byť v budúcnosti zneužitý. „Rizikom pre štát je, že s takouto požiadavkou môžu prísť ďalšie priemyselné firmy a tiež argumentovať klesajúcim dopytom,“ upozorňuje Mária Valachyová, senior analytička Slovenskej sporiteľne.
Sprísnené pravidlá
O tom, že štátne stimuly musia prejsť zmenami, hovoria všetky politické strany. „Mali by byť sprísnené podmienky, najmä čo sa týka dĺžky podnikania u nás,“ hovorí o prvej výhrade poslanec za SNS Rafael Rafaj. Podľa jeho slov by mali byť firmy viazané na dlhšie časové obdobie. Ďalším problémom je výška stimulov. „Na jednej strane je snaha o prilákanie investícií, na strane druhej napäté financie,“ hovorí o vyvažovaní Anton Marcinčin z KDH.
O znížení výšky stimulov hovoria aj v Smere. „Stimuly by mali byť zachované, treba však prehodnotiť ich výšku. štát by nemal pomáhať viac ako 20 percentami z hodnoty celej investície,“ myslí si Ľubomír Jahnátek zo Smeru. Práve pri Samsungu však pomoc zo strany presahuje 31-percentnú časť. Paradoxne, najradikálnejšie sa voči stimulom stavia strana SaS, ktorej minister predkladá pomoc pre výrobcu televízorov. „SaS presadzuje zrušenie investičných stimulov,“ povedala pre HN hovorkyňa SaS Tatiana Tóthová. Podľa jej slov hospodárstvo ustupuje od hotovostných stimulov k daňovým a následne chce upustiť aj od nich.
Bez stimulov?
Podľa analytika UniCredit Bank Dávida Dereníka môžu krajiny lákať aj bez stimulov, musia však preukázať kvalitné podnikateľské prostredie. „Štátne stimuly sú v podstate peniazmi, ktoré musíme dnes vynakladať preto, že sme vo veľa veciach horší ako ostatní,“ myslí si Derník. Za pravdu mu dáva aj Radko Kuruc z Inštitútu hospodárskej politiky, ktorý hovorí o tom, že štát by sa mal uberať inou cestou. „Je potrebné sa orientovať najmä na zlepšenie vymožiteľnosti práva, podnikateľského prostredia a stabilitu makroekonomickej úrovni,“ uzatvára Kuruc.