Usmernenie k účtovaniu DPH
Daňové riaditeľstvo SR vydalo Usmernenie k účtovaniu DPH v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z.
-- Usmernenie sa podrobne venuje najmä účtovaniu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (§ 11). V ďalšom bode usmernenie rieši oblasť povinnosti platiť daň pri službách a tovare s montážou a inštaláciou s miestom dodania v tuzemsku za podmienky, že dodávateľ služby z iného členského štátu je, resp. nie je, registrovaným platiteľom dane v tuzemsku. Osobitné postavenie v zákone má pomerne komplikovaná téma prepravných služieb. Ich účtovanie priblíži posledný bod usmernenia (Účtovníctvo a dane, DPH, č.: 15/2004).
Dodanie tovaru s montážou
Sme s. r. o., ktorá sa zaoberá predajom a montážou okien, garážových brán a dverí. Máme zákazníka z Rakúska, ktorý si u nás objednal dodávku tovaru spolu s montážou. Ako máme postupovať pri fakturácii -- je toto plnenie oslobodené od DPH alebo je potrebné účtovať aj s DPH? Môže naša spoločnosť dodávaný tovar aj na území Rakúska namontovať? Objednávateľ nemá pridelené IČ DPH vo svojej krajine -- fyzická osoba.
-- Po vstupe Slovenska do Európskej únie pri uplatňovaní DPH pri poskytovaní služieb je veľmi dôležité správne určiť miesto dodania služby. Pri poskytovaní služby vzniká daňová povinnosť v tej krajine, kde je miesto dodania služby, čo súčasne znamená, že tejto krajine patrí DPH a uplatňuje sa výška sadzby dane platná v tejto krajine. Ak je dodanie tovaru spojené s montážou alebo inštaláciou dodávateľom alebo na jeho účet, podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH miestom dodania je to miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný. V uvedenom prípade je to Rakúsko, čiže uplatní sa rakúska DPH a odvedie sa do štátneho rozpočtu v Rakúsku. Odpoveď na otázku, kto je povinný odviesť daň, je však potrebné hľadať v rakúskej legislatíve -- čiže slovenský podnikateľ by mal mať informácie o legislatíve tohto štátu, či mu nevzniká povinnosť registrovať sa tu za platiteľa DPH, resp. aj o podmienkach vykonávania podnikateľskej činnosti. Niektoré členské štáty umožňujú prenesenie daňovej povinnosti na príjemcu služby, tento postup je uplatnený aj v SR, v zákone č. 222/2004 Z. z. je definovaný v § 69. Ak by však príjemcom takéhoto plnenia bola v SR fyzická osoba -- nepodnikateľ, vznikla by povinnosť "zahraničnej osobe" registrovať sa za platiteľa DPH v Slovenskej republike na Daňovom úrade Bratislava I. Z uvedeného vyplýva, že slovenský podnikateľ bude dodanie tovaru spojeného s montážou do Rakúska fakturovať bez DPH (Účtovníctvo a dane, DPH, č.: 15/2004).
Odchod do predčasného starobného dôchodku a odstupné
Naša zamestnankyňa odchádza do predčasného starobného dôchodku (§ 67 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Podľa ustanovenia § 76 ods. 6 Zákonníka práce patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok odchodné najmenej vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Má zamestnankyňa aj v prípade predčasného starobného dôchodku nárok na odchodné podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce?
-- V zmysle § 76 ods. 6 Zákonníka práce odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení zamestnania po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
Predčasný starobný dôchodok je novou samostatnou dôchodkovou dávkou zo starobného poistenia. Poistenec, ktorému sa vypláca predčasný starobný dôchodok, nemá už nárok na starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa považuje za starobný dôchodok. Keďže predčasný starobný dôchodok je porovnateľný so starobným dôchodkom, podľa nášho názoru, zamestnávateľ je povinný odchodné poskytnúť aj pri prvom skončení zamestnania po nadobudnutí nároku na predčasný starobný dôchodok. V zmysle čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Ak spĺňate podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok v zmysle § 67 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a dôjde k prvému skončeniu zamestnania, patrí vám odchodné v zmysle § 76 ods. 6 Zákonníka práce. Problematika spomínaná v príspevku je širšie spracovaná v aktuálnej príručke Mzdová učtáreň 2004 a ďalej (Mzdové účtovníctvo číslo: 12/2004).
Priemer na výpočet odstupného
Žena po rodičovskej dovolenke dostala výpoveď. Aký priemer na výpočet odstupného sa má použiť? Skutočný, aký dosahovala pred nástupom na materskú alebo pravdepodobný priemer, keďže po rodičovskej neodpracovala potrebný počet dní?
-- Výplata odstupného sa viaže na splnenie podmienok ustanovených v § 76 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Odstupné sa v zmysle ods. 5 tohto ustanovenia vypláca po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ s uvoľňovaným zamestnancom nedohodne na výplate odstupného inak. Odstupné sa poskytuje vo výške určeného násobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Na jeho zistenie sa musí vždy použiť priemerný zárobok zamestnanca používaný v štvrťroku, v ktorom došlo ku skončeniu pracovného pomeru. Tento záver platí aj pre situáciu uvedenú v otázke. Keďže zamestnankyňa v rozhodujúcom období, z ktorého sa priemerný zárobok má zistiť, nepracovala, zamestnávateľ je v zmysle § 134 ods. 3 Zákonníka práce povinný zistiť jej pravdepodobný zárobok. V žiadnom prípade však na zistenie výšky odstupného nemôže použiť priemerný zárobok, aký zamestnankyňa dosahovala pred odchodom na materskú dovolenku. Pravdepodobný zárobok sa zisťuje z predpokladanej mzdy, ktorú by zamestnanec zarobil, keby vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy, a z počtu hodín, ktoré by v rozhodujúcom období odpracoval. V zásade by sa preto malo vychádzať z dohodnutých mzdových podmienok aktualizovaných na rozhodujúce obdobie, t. j. zistiť, akú výšku by predstavoval jej zárobok za prácu podľa dohodnutého druhu práce, keby ju v rozhodujúcom období vykonávala. Len v krajnom prípade je možné za základ na vypočítanie pravdepodobnej mzdy, ktorú by v rozhodujúcom období zarobila, uplatniť jej priemerný zárobok používaný pred odchodom na materskú dovolenku a valorizovaný úmerne zvýšeniu priemerných miezd zamestnancov od obdobia, keď bol priemerný zárobok naposledy zistený po obdobie, keď ho je potrebné použiť. Takýmto extrémnym prípadom by mohla byť napríklad situácia, že pracovné miesto zamestnankyne bolo zrušené a nie je možné zistiť jej súčasný pravdepodobný zárobok z dojednaných mzdových podmienok ani porovnávaním so zárobkami iných zamestnancov vykonávajúcich rovnaké práce, prípadne ani iným vhodným spôsobom. Každý z použitých spôsobov zistenia pravdepodobnej mzdy však musí zabezpečiť, že takto zistená mzda bude zodpovedať celkovej reálne možnej mzde, ktorú by zamestnanec v rozhodujúcom období dosiahol. Problematika spomínaná v príspevku je širšie spracovaná v aktuálnej príručke Mzdová učtáreň 2004 a ďalej (Mzdové účtovníctvo číslo: 12/2004).