Nárok na dovolenku
1. Naša zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku 25. 4. 2004. Naďalej však zostáva v zamestnaneckom pomere. Aká výmera dovolenky jej patrí za rok 2004?
2. Naša spoločnosť zamestnala na polovičný úväzok -- t. j. 20 hodín -- čiastočne invalidného dôchodcu. Na koľko dní dovolenky má tento náš zamestnanec nárok?
-- V zmysle § 100 zákona číslo 311/2001 Z. z., Zákonník práce, v znení neskorších predpisov vzniká zamestnancovi nárok na:
a) dovolenku za kalendárny rok, alebo jej pomernú časť,
b) dovolenku za odpracované dni,
c) dodatkovú dovolenku.
Zamestnanec má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Zamestnanec má nárok na pomernú časť dovolenky, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. V zmysle uvedeného zákona sa za odpracovaný deň považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
Základnú výmeru dovolenky tvoria 4 týždne po dovŕšení 15 rokov pracovného pomeru po dosiahnutí 18. roku veku, pričom sa do tejto doby započítava i časť:
a) trvalej starostlivosti o dieťa vo veku do 3 rokov,
b) výkonu služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch a v Zbore väzenskej a justičnej stráže, výkonu civilnej služby alebo štátnej služby,
c) úspešne skončeného štúdia,
d) vedeckej ašpirantúry,
e) doktorandského štúdia,
f) členstva v družstve, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah,
g) osobitnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v zariadení sociálnych služieb alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré si vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v ústave pre také deti,
h) prípravy na povolanie,
i) po ktorý bol zamestnanec v evidencii nezamestnaný, alebo poberal invalidný dôchodok,
j) väzby, alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak bolo trestné stíhanie proti zamestnancovi zastavené, alebo ak bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní, a trestu odňatia slobody vykonaného na podklade zrušeného rozsudku, ktorý presahuje výmeru miernejšieho trestu uloženého v neskoršom konaní,
k) činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby prislúcha zamestnancovi dovolenka vo výmere 5 týždňov.
Časť trvania pracovného pomeru v cudzine, prípadne iné započítateľné obdobia strávené v cudzine sa započítavajú do času rozhodujúceho pre dĺžku dovolenky za rovnakých podmienok, ako keby zamestnanec pracoval na území SR. Osobitnú kategóriu zamestnancov tvoria učitelia škôl vrátane riaditeľov škôl a ich zástupcov, učitelia materských škôl vrátane riaditeľov týchto škôl a ich zástupcov, majstri odbornej výchovy a vychovávatelia, ktorým vznikne nárok na 8 týždňov dovolenky v kalendárnom roku. Ak dovolenku čerpá zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne, alebo na obdobie celého kalendárneho roka, patrí mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

Spôsob výpočtu
Spôsoby výpočtu nároku na dovolenku u zamestnancov s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času sú rôzne. Najjednoduchší spôsob je, ak sa počet dní (zmien), ktoré má zamestnanec odpracovať podľa harmonogramu v jednotlivých týždňoch alebo počas celého kalendárneho roka, resp. ktoré už odpracoval, vydelí počtom týždňov v sledovanom období, alebo v kalendárnom roku a výsledok násobí číslom, ktoré zodpovedá počtu týždňov dovolenky, na ktoré má zamestnanec nárok v kalendárnom roku. Výsledné číslo tvorí počet dní, na ktoré má zamestnanec reálny nárok. Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Dodatková dovolenka (§ 106 Zákonníka práce) sa poskytuje mimo riadnej dovolenky a posudzuje sa ako samostatný nárok. Z uvedeného dôvodu sa musí vyčerpať prednostne a nemôže sa predplatiť. Dodatková dovolenka sa poskytuje zamestnancovi, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov, alebo pri razení tunelov a štôlní, zamestnancovi, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké, alebo zdraviu škodlivé v dĺžke 1 týždňa. Druhy prác zvlášť ťažkých alebo zdraviu škodlivých, pracoviská a oblasti, kde sa také práce vykonávajú, ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po dohode s Ministerstvom zdravotníctva SR.

Doba čerpania
Dobu čerpania dovolenky určuje zamestnávateľ podľa plánu dovoleniek tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať vcelku a do konca kalendárneho roka. V prípade, že si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku z naliehavých prevádzkových dôvodov alebo preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci, je zamestnávateľ povinný poskytnúť ju zamestnancovi tak, aby sa skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. V prípade, že zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne jej zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku po skončení rodičovskej dovolenky. Zákonník práce dáva zamestnávateľovi možnosť dodatočne zmeniť zamestnancovi určenú dobu čerpania dovolenky, alebo ho do konca z dovolenky odvolať.
Zamestnanec však nemôže sám znášať škodu, ktorá mu prípadne touto zmenou vznikla, a preto zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli z dôvodu, že zamestnávateľ zmenil jemu určenú dobu čerpania dovolenky, alebo ho z nej odvolal. V prípade, že sa dovolenka poskytuje v niekoľkých častiach musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancovi čerpanie dovolenky aspoň 14 dní vopred. V prípade, že s tým súhlasí zamestnanec, môže byť toto obdobie výnimočne skrátené. Po dohode so zástupcami zamestnancov môže zamestnávateľ určiť hromadné čerpanie dovolenky v prípade, že je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a zlučiteľné so záujmami zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie trvať viac ako dva týždne. Výnimku tvoria napr. umelecké súbory z povolania -- 4 týždne, divadlá a iné umelecké ustanovizne -- celá výmera.
Podľa ust. § 114 Zákonníka práce sa zamestnancovi dovolenka prerušuje len vtedy:
-- ak nastúpi službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu,
-- bol uznaný práceneschopný pre chorobu alebo úraz,
-- ošetruje chorého člena rodiny,
-- zamestnankyňa nastúpi na materskú alebo rodičovskú dovolenku.
V daných prípadoch ide o prekážky v práci na strane zamestnanca a dovolenka sa zamestnancovi prerušuje už prvým dňom existencie. Osobitne sa posudzuje prípad ošetrovania chorého člena rodiny. Na dobu tejto prekážky môže zamestnávateľ určiť čerpanie dovolenky len na žiadosť zamestnanca. V zmysle § 109 Zákonníka práce, ak nepracoval zamestnanec, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, z dôvodu výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo civilnej služby namiesto tejto služby z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a pre dôležité osobné prekážky v práci (vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení, narodenie dieťaťa manželke zamestnanca, sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, a zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo do špeciálnej školy, úmrtie rodinného príslušníka, vlastná svadba, znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom používaným telesne postihnutým zamestnancom, presťahovanie zamestnanca a vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru, nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej hromadnej dopravy), kráti sa mu dovolenka za prvých 100 takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 22 dní rovnako o jednu dvanástinu.

Krátenie dovolenky
Pri krátení dovolenky sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov. Zamestnancovi sa dovolenka nekráti za obdobie pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania, za ktorú zamestnávateľ zodpovedá. Za každú neospravedlnenú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ zamestnancovi krátiť dovolenku o jeden až dva dni.
O tom, či ide o neospravedlnené vymeškanie práce rozhoduje zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. Neospravedlnené vymeškanie kratších častí jednotlivých zmien sa môže sčítať. V prípade, že už zamestnanec vyčerpal dovolenku a nastal dôvod na krátenie, je povinný vrátiť náhradu mzdy, ktorá mu bola vyplatená za tú časť dovolenky, na ktorú mu nárok nevznikol. Zamestnávateľ v tomto prípade môže zamestnancovi takúto časť náhrady mzdy zraziť zo mzdy aj bez jeho súhlasu. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy z účtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Podľa súčasnej právnej úpravy možno náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku zamestnancovi poskytnúť už iba vtedy, ak si dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Ad. 1: Ak bude vaša zamestnankyňa do konca roku 2004 na materskej dovolenke, resp. rodičovskej dovolenke, tento čas sa posudzuje na účely dovolenky ako výkon práce a zamestnankyni patrí nárok na dovolenku za celý kalendárny rok, nielen na pomernú časť. Na účely dovolenky sa čas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky v zmysle § 166 ods. 1 Zákonníka práce posudzuje ako výkon práce.
Ad. 2: Základná výmera dovolenky v zmysle § 103 ods. 1 Zákonníka práce je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. V prípade, ak zamestnanec pracuje na polovičný úväzok (20 hodín za týždeň) a má nárok na dovolenku podľa § 103 ods. 1 Zákonníka práce, prináleží mu dovolenka vo výmere najmenej štyri týždne za rok. V prípade týždenného pracovného času 20 hodín predstavujú štyri týždne dovolenky 80 hodín dovolenky (jeden deň dovolenky predstavuje štyri hodiny). V danom prípade má váš zamestnanec nárok na 20 dní dovolenky, pričom jeden deň dovolenky predstavuje 4 hodiny.