Novela Občianskeho zákonníka (OBČZ), ktorá nadobudla účinnosť od 1. januára 2003, vykonala širokú reformu záložného práva. Nová úprava predovšetkým zmenila koncepciu vzniku záložného práva. V zákone sa zakotvil nový termín zriadenie záložného práva, na ktoré nadväzuje vznik záložného práva. Záložné právo sa môže zriadiť na základe dohody účastníkov písomnou zmluvou alebo schválenou dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva. V takomto prípade ide o dobrovoľné záložné právo. Doterajšia právna úprava bola rozšírená o zriadenie záložného práva rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu a na základe zákona. V takomto prípade ide o nútené záložné právo.
Na zriadenie záložného práva musí nadväzovať ďalšia právna skutočnosť, a to jeho registrácia, na základe ktorej dochádza k vzniku záložného práva, čo predstavuje zásadnú zmenu oproti doterajšej právnej úprave. K registrácii záložného práva dochádza v Notárskom centrálnom registri záložných práv, pokiaľ tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Platí zásada, že pokiaľ je daná povinnosť zapísať vznik záložného práva do osobitného registra, už sa nemusí zapísať aj do Notárskeho centrálneho registra. Osobitným zákonom je katastrálny zákon pri registrácii záložného práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom, register ochranných známok pri Úrade priemyselného vlastníctva, príslušný obchodný register pri zápise záložného práva na založenie obchodných podielov spoločníkov, Stredisko cenných papierov pri založení akcií, ak sú zaknihované a sú verejne alebo neverejne obchodovateľné.
Predmet zálohu
Predmetom zálohu môže vec, byt a nebytový priestor. Podľa novej právnej úpravy môže byť zálohom aj právo a iná majetková hodnota. Zálohom môže byť aj súbor vecí, práv a iných majetkových hodnôt, podnik, alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podmienkou, aby sa vec alebo iné vymenované hodnoty mohli stať predmetom zálohu je, že musia byť prevoditeľné.
Určitým problémom právnej úpravy záložného práva je, ak toto vzniká na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu. V § 151g zákona je nepresnosť zákonodarcu, lebo na jednej strane uviedol, že rozhodnutím súdu vzniká záložné právo a v pokračovaní vety uvádza, že na základe rozhodnutia takéhoto orgánu sa vykoná registrácia, ktorá je podmienkou vzniku záložného práva v ostatných prípadoch. Do odstránenia tohto legislatívneho nedostatku bude vhodné zabezpečiť registráciu záložného práva aj pri právoplatnom rozhodnutí súdu.
Zmluvné strany musia v zmluve o zriadení záložného práva určiť pohľadávku, ktorá sa ňou zabezpečuje, a záloh. Zabezpečiť možno aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, ktorá vznikne v budúcnosti. V zásade platí, že s prevodom alebo prechodom pohľadávky prechádza záložné právo na nadobúdateľa. Z tejto zásady sú dve výnimky. Voči nadobúdateľovi nepôsobí záložné právo pri jeho prevode, ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku, ktorý sa uskutočnil v rámci predmetu podnikania. Okrem toho nepôsobí ani vtedy, ak ho nadobúdateľ nadobudol dobromyseľne, že nadobúda vec nezaťaženú záložným právom.
V prípade, že je záložné právo registrované v registri záložných práv, v zákone sa zakotvuje vyvrátiteľná právna domnienka, že nadobúdateľ nie je dobromyseľný. Nadobúdateľ však môže preukázať opak, že nevedel a nemohol vedieť, že je predmet zálohu zaťažený záložným právom. Pokiaľ je však záložné právo na predmet zálohu zapísané v osobitnom registri, nadobúdateľ nemôže nadobudnúť nezaťažený predmet zálohu.
Uspokojenie záložného práva
Pri uspokojení záložného práva pri viacerých veriteľoch je rozhodujúce poradie, v akom boli zapísaní v registri záložného práva. Veriteľ, ktorý je zapísaný v neskoršom poradí, môže uspokojiť pohľadávku prvého veriteľa voči dlžníkovi a tento nemôže odmietnuť takéto plnenie. Veriteľ nadobúda všetky práva prvého veriteľa aj vrátane poradia, v ktorom bol zapísaný.
Výkon záložného práva možno začať, ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Pre formu uspokojenia pohľadávky je rozhodujúca dohoda strán v zmluve o spôsobe výkonu záložného práva. Záložný veriteľ môže predať záloh priamym predajom podľa spôsobu dohodnutého v zmluve alebo na dražbe.
Záložnému veriteľovi vzniká oznamovacia povinnosť písomne oznámiť veriteľom aj záložcovi a dlžníkovi, ak nie je totožný s osobou záložcu, že začal výkon záložného práva. Pri priamom predaji predmetu zálohu je zakotvená povinnosť záložného veriteľa predať predmet zálohu za tzv. všeobecnú cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný výrobok predáva v čase a mieste predaja zálohu.
Bližšie informácie o tejto zmluve aj o ostatných zmluvách a právnych podaniach nájdete v publikácii Aktuálne vzorové zmluvy a právne podania (Živnostník a podnikanie číslo: 1/2003).
Vzor: Zmluva
Záložná zmluva na založenie hnuteľnej veci
uzavretá podľa § 151b Občianskeho zákonníka
medzi
Záložným veriteľom ..................................(meno a priezvisko, obchodné meno)
bytom/sídlo ...............................................
narodeným ................................................
rodné číslo ...............................................
pri právnickej osobe
zastúpený štatutárnym orgánom ............
IČO .................................. DIČ ....................................
zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu v ............... oddiel .......... vložka číslo ................
a
Záložcom .................................................... (meno, priezvisko manžela a manželky)
narodeným .................................................
bytom ..........................................................
rodné číslo ...................................................
I.
Záložný veriteľ poskytne záložcovi pôžičku vo výške ............. Sk (slovom ..........) na zakúpenie osobného motorového vozidla. Táto pohľadávka je predmetom zabezpečenia záložným právom. Pôžička je splatná dňom registrácie zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa.
Záložca sa zaviazal pôžičku vrátiť do ..... (dátum). Zmluva o pôžičke tvorí nedeliteľnú časť tejto záložnej zmluvy.
II.
Záložca má vo svojom výlučnom vlastníctve zbierku obrazov v počte .......... ks od akademického maliara ............... v celkovej hodnote .................... Sk podľa znaleckého posudku súdneho znalca .............. zo dňa ........, ktorých popis je prílohou tejto zmluvy.
III.
Záložca odovzdá zbierku obrazov uvedených v čl. II. tejto zmluvy na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky vo výške ......... Sk za účelom uvedeným v článku I. do zálohu zriadeného touto záložnou zmluvou. Záložné právo podľa § 151e ods. 5 Občianskeho zákonníka vznikne odovzdaním predmetu zálohu tretej osobe .................. (meno, priezvisko).
Zmluvné strany sa dohodli, že predmet zálohu bude uložený v ............. ul. ............... (tretej osobe) až do úplného vyplatenia pohľadávky záložného veriteľa. O prevzatí predmetu zálohu do úschovy vydá uschovávateľ záložcovi písomné potvrdenie. Zmluvné strany sa dohodli, že náklady za uloženie zálohu v mesačnej výške .............. Sk uhradí záložca.
IV.
Zmluvné strany sa dohodli, že do 3 dní od podpísania tejto zmluvy podajú návrh na registráciu záložného práva v Notárskom centrálnom registri.
V.
Zmluvné strany sa dohodli na spôsobe výkonu záložného práva tak, že ak záložca nesplní pohľadávku riadne a včas, môže záložný veriteľ začať s výkonom záložného práva, ktoré je povinný písomne oznámiť záložcovi.
Záložný veriteľ môže predať záloh po uplynutí 30 dní od oznámenia začatia výkonu záložného práva prostredníctvom aukčnej spoločnosti ........... so sídlom v ................ .Minimálna cena za predaj jedného obrazu je ......... Sk, ktorá je uvedená pri každom obraze v pripojenom zozname odovzdávaných obrazov.
VI.
Zmluvné strany sa dohodli na tom, že k zániku záložného práva dôjde po zaplatení pohľadávky záložného veriteľa, o čom vydá záložcovi potvrdenie, ktoré bude podkladom na vydanie zálohu z miesta uloženia.
VII.
Táto zmluva je vyhotovená ......... vyhotoveniach, z ktorých jedno dostane záložný veriteľ, jedno záložca a jedno uschovávateľ zálohu. Zmluvné strany sa oboznámili s obsahom tejto zmluvy, plne mu porozumeli. Zároveň vyhlasujú, že zmluvu podpísali v slobodnej vôli, bez nátlaku a že nebola podpísaná v tiesni. Na znak súhlasu s jej obsahom túto zmluvu podpisujú.
Prílohy:
- zmluva o pôžičke, zoznam obrazov, znalecký posudok, doklad o odovzdaní.
V ............................. dňa .................
.............................................. ..............................................
záložný veriteľ záložca(ovia)