Registračná pokladnica
Musím pri prijatí platby v hotovosti ako úhrady faktúry použiť registračnú pokladnicu, aj keď na faktúre sú služby, na ktoré sa povinnosť evidovať tržbu na pokladnici nevzťahuje?
Podnikateľ je povinný evidovať tržbu v elektronickej registračnej pokladnici v súlade s § 2 a 3 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice pri službách, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tohto zákona. Ak teda podnikateľ poskytuje služby, ktoré nie sú v tejto prílohe uvedené, nemusí evidovať tržbu prostredníctvom pokladnice ani v prípade prijatia hotovosti v okamihu kúpy, ani v okamihu neskoršej úhrady faktúry.

Výdavky na pracovné cesty
Ktoré výdavky poskytnuté na pracovné cesty majú charakter nárokových, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť, a ktoré sú nenárokové?
Hovorí o tom zákon o cestovných náhradách. Rozlíšenie cestovných náhrad na nárokové a nenárokové je potrebné, aby zamestnávateľ túto skutočnosť premietol aj do účtovníctva prostredníctvom vytvorenia analytických účtov k účtu 512 -- Cestovné. Na tomto účte sa účtujú cestovné náhrady bez ohľadu na to, či sú poskytované podľa ustanovení zákona o cestovných náhradách, alebo sú poskytované nad rámec uvedeného zákona. Analytické členenie účtu 512 -- Cestovné je nutné z hľadiska zákona o dani z príjmov. Takéto rozlíšenie cestovných náhrad má rozhodujúci význam, správne zaradenie cestovnej náhrady, či je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti, alebo nie je predmetom tejto dane, má za následok dosah na výšku daňovej povinnosti zamestnanca. Predmetom dane nie je podľa § 5 ods. 5 písm. a) tohto zákona cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste. Len nároková cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti sa nepovažuje za príjem zo závislej činnosti a nepodlieha zdaneniu. O ostatných "nenárokových" cestovných náhradách platí, že sú predmetom dane z príjmov, zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Nezdaniteľná suma
Mám nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane v prípade, ak mám nárok na vyplatenie doplnkového dôchodkového sporenia po dovŕšení 50. roku života a zaplatení najmenej 12 mesiacov?
Pri príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie musia byť splnené podmienky podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení. Z ustanovenia § 16 ods. 2 vyplýva, že minimálne obdobie doplnkového dôchodkového sporenia podľa odseku 1 nesmie byť kratšie ako 10 rokov a potrebný vek podľa odseku 1 nesmie byť nižší ako 55 rokov, a teda platí v tomto prípade podmienka veku 55 rokov a minimálna doba sporenia 10 rokov. Od 1. januára 2011 sa novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (zákonom č. 548/2010 Z. z.) vypustili ustanovenia upravujúce možnosť odpočítania príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie ako nezdaniteľnej časti základu dane v maximálnej výške 398,33 eura (§ 11 ods. 4, 5 a nasl.). Na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane má daňovník právo naposledy za zdaňovacie obdobie 2010, pretože počnúc zdaňovacím obdobím roku 2011 už toto možné nie je.