Za tento záväzok, ktorý bude zakotvený v pracovnej zmluve, firma musí zamestnancovi zaplatiť. Odmenou za jeho lojálnosť bude minimálne 50 percent z priemerného mesačného zárobku zamestnanca v každom mesiaci, v ktorom nebude môcť pracovať v inej firme. Firmy novinku v zákonníku vítajú napriek tomu, že zníži pružnosť prijímania a odchodu kľúčových ľudí.
Susedia ju poznajú
V súčasnosti sa „konkurenčné doložky“ využívali len počas trvania pracovného pomeru a nie po jeho skončení. Nemali právny základ v Zákonníku práce. Podľa Petra Prochádzku z HR oddelenia IT spoločnosti Soitron, spomínaná doložka podnikom pomôže v špecifických situáciách. „Môže ísť o prípad, keď sa so zamestnancom dohodnete, že mu budete platiť zvýšenie jeho kvalifikácie a on po ukončení vzdelávania oznámi, že odchádza ku konkurencii, v najhoršom prípade aj spolu s projektom, ktorý mal robiť pre vás. Je to nepríjemné, chceme sa tomu vyhnúť,“ hovorí. V súčasnosti už firma analyzuje zmeny v zákonníku. S konkurenčnou doložkou má Soitron skúsenosti z Čiech, kde tiež pôsobí. Funguje to tak, že k zmluvám dáva spoločnosť zamestnancom bežne podpisovať aj spomínanú doložku. V praxi však ešte zamestnancov nemusela kvôli jej uplatneniu odškodniť. „Predstavuje to však istú formu záruky pre spoločnosť,“ tvrdí Prochádzka.
Využívanie novinky v zákonníku má však ďalší, pre firmu finančný dosah. Konkurenčná doložka jej zvýši mzdové náklady, ak ju uplatní. Musí totiž platiť bývalému pracovníkovi viac ako polovicu jeho vtedajšieho mesačného platu počas celého trvania záväzku. „Konkurenčná doložka sa bude využívať iba vtedy, keď bude tento náklad vyvážený dôkladnou ochranou veľmi citlivých údajov. Pôjde určite len o výnimočné prípady pravdepodobne vysoko špecializovaných odborníkoch alebo top manažérov,“ myslí si riaditeľ odboru ľudských zdrojov Allianz – Slovenskej poisťovne Marián Bilík.
Konkurenciu určí firma
Konkurenčnú doložku môže firma zapracovať do pracovnej zmluvy, ale nie je to povinnosť, ktorá by vyplývala zo zákona. „Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na obmedzení zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak ten v priebehu jeho fungovania v spoločnosti môže nadobudnúť informácie, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitím by mohol zamestnávateľa poškodiť,“ vysvetľuje Daniela Šulcová z mediálneho odboru rezortu práce. Túto podmienku spĺňajú napríklad už spomínané topmanažérske a vysoko špecializované pozície v jednotlivých podnikoch.
Ak konkurenčnú doložku firma dá do pracovnej zmluvy, jej súčasťou musia byť aj jej podmienky. Musí v nej byť uvedené, koho považuje zamestnávateľ za konkurenčný podnik a na akej pozícii v ňom nesmie top manažér pracovať. Keď zamestnanec konkurenčnú doložku poruší, musí poškodenej firme zaplatiť. „Peňažná náhrada však nesmie presiahnuť celkovú sumu, ktorú platí firma zamestnancovi počas uplatňovania konkurenčnej doložky. Suma sa primerane zníži, ak už bola časť záväzku splnená. Zaplatením celej čiastky náhrady záväzok zamestnanca z doložky zanikne,“ zdôrazňuje právnička Paulína Ondrášiková z advokátskej kancelárie ULC Čarnogurský.
Igor Šulík z poradenskej spoločnosti Amrop Slovakia si myslí, že zmena v zákonníku neodradí niektoré spoločnosti od prijatia človeka od konkurencie. „Kto bude mať o pracovníka skutočne veľký záujem, nebude to vnímať ako neprekonateľnú prekážku. Jedným z prínosom môže byť, že otázka prípadného prechodu k inému zamestnávateľovi sa posunie z roviny etickej do roviny finančného záväzku,“ dopĺňa Šulík.