Dať si kúsok dobrej čokolády býva pre deti, ale aj dospelých, veľkým pokušením. Kým pre tých najmenších je to sladká pochúťka, starší po nej siahnu aj vtedy, keď si musia „upokojiť nervy“. Čokoláda, presnejšie kakao, obsahuje totiž povzbudzujúce látky zlepšujúce aj náladu – kofeín a teobromín. Koľko ich v čokoláde má byť, však predpisy nestanovujú.
Aké sú čokolády, ktoré sa predávajú v bežných potravinárskych obchodoch? Pochutia si na nich malí aj veľkí? Na otázky odpovedá test mliečnych čokolád, ktorý pripravilo české Občianske združenie spotrebiteľov TEST. Tieto čokolády dostať aj na Slovensku a niektoré z nich sa u nás i vyrábajú. Napríklad Figaro (Kraft Foods Slovakia).
Prvý je Lindt
Z hodnotených mliečnych čokolád najlepšie podľa združenia TEST obstála švajčiarska Lindt Excellence Extra Creamy Milk. Po preverení v laboratóriu a vyhodnotení jej chute a ďalších vlastností združenie jej dalo známku 2. Jednotku nezískala žiadna z mliečnych čokolád. „Najlepšie senzorické hodnotenie ,veľmi dobre´ nezískala žiadna z čokolád. Považujem to za sklamanie, lebo čokoláda nie je bežnou potravinou, ale maškrtou, na ktorej si má dieťa, ale aj dospelý, pochutiť,“ povedala šéfredaktorka časopisu d´Test Ida Rozová. Testované čokolády mali totiž podobnú chuť. Príčinou je podľa Rozovej globalizácia trhu s touto pochúťkou, čo spôsobuje jej unifikáciu. Výrobu a obchod ovláda v Európe niekoľko nadnárodných spoločností a menšie firmy sa im prispôsobujú.
Na druhom mieste skončilo s rovnakým celkovým výsledkom viac čokolád – v Poľsku vyrobená Ryelands Milk, nemecké Clever Milk (Billa) a Lidl First Nice. Za nimi skončila Milka od spoločnosti Kraft Foods. Napríklad druhá – Ryelands Milk obsahovala v porovnaní s víťaznou čokoládou lepšiu kakaovú hmotu, ale zaostala v kvalite mlieka.
Cukor, kakao a mlieko
Chuť mliečnych čokolád ovplyvňuje viac faktorov. Predovšetkým však kvalita a množstvo kakaa, mlieka a cukru. Pri všetkých čokoládach výrobcovia dodržali minimálny 25-percentný podiel kakaovej sušiny. Pravidlá Európskej únie povoľujú zamiešať do nich aj maximálne päť percent nekakaových rastlinných tukov. Udržujú pevnosť čokolády, aby pri izbovej teplote nezmäkli. Testované čokolády síce predpisom vyhoveli, ale prečo si na nich odborní hodnotitelia nepochutili? Príčina spočívala hlavne v nízkej koncentrácii aromatických látok a pravdepodobne aj v spôsobe spracovania kakaových bôbov. Z nich sa totiž pripravuje kakao, ale aj kakaové maslo.
Rozborom čokolád združenie TEST zistilo veľké rozdiely týkajúce sa obsahu cukru. V stogramovej tabuľke čokolády Clever (Billa) ho bolo až 56 gramov, čo je, pre názornosť, jedenásť kávových lyžičiek. Naopak, málo cukru – len 41 gramov, ho bolo vo víťaznej čokoláde Lindt Excellence Extra Creamy Milk.
Zákazníci by si mali dať pozor na označenie čokolády „extra“. Na obale ho má napríklad Orion. „Táto čokoláda nás však sklamala. Obsahovala aj rastlinný tuk, čo výrobca síce na obale uvádza, ale pri nadštandardnej kvalite označenej slovom extra by sme prídavok lacnejšej zložky neočakávali,“ zhodnotil Orion manažér časopisu d´Test Václav Beneš.
Našli škodlivú látku
Mliečna čokoláda Figaro vyrobená v Bratislave, ako jediná z testovaných obsahovala podľa združenia TEST aj toxickú látku označenú ako 3-MCPD. Do čokolády sa môže dostať pri príprave niektorého z nekakaových rastlinných tukov, ktoré sa do nej môžu pridávať. Táto látka obsahuje chlór. Vzniká napríklad pri rafinácii palmového oleja. Limity na jej obsah v čokoláde však nie sú stanovené. Ale napríklad v sójovej omáčke jej môže byť maximálne 20 mikrogramov na jeden kilogram hmotnosti. „Mliečna čokoláda Figaro túto hranicu v testoch neprekročila,“ uvádza združenie vo svojom hodnotení. Látku 3-MCPD združenie TEST odhalilo napríklad aj v rastlinných šľahačkách v spreji.