Po vstupe zahraničného kapitálu prešli bývalé Juhoslovenské celulózky a papierne Štúrovo, dnes Kappa Štúrovo, búrlivým vývojom. Obdobie reštrukturalizácie poznamenalo najmä hľadanie stratégie na dlhodobé prežitie firmy. Spoločnosť, ktorá si v týchto dňoch pripomenula 40. výročie svojho vzniku, je dnes konsolidovaná tak z pohľadu dosahovaných výsledkov ako aj firemnej kultúry. Za najdôležitejšiu považuje jej generálny riaditeľ Ľuboš Lopatka skutočnosť, že sa stali súčasťou nadnárodného koncernu a majú stabilné miesto na európskom trhu.
Súčasťou európskeho nadnárodného koncernu Kappa Packaging so sídlom v holandskom Eindhovene je štúrovská spoločnosť od mája 2001. Predtým od februára 1997 pôsobila v rámci švédskej nadnárodnej spoločnosti AssiDomän. Od pôvodného podniku sa postupne do dcérskych spoločností odčlenili činnosti, ktoré nesúviseli s hlavným predmetom podnikania -- výrobou papiera. Akciová spoločnosť JCP Izolácie vyrábajúca asfaltovo-izolačné pásy a strešné šindle prešla predajom do dánskeho koncernu ICOPAL. Spoločnosť Strojpap (bývalý strojársky závod) je dnes už pod vlajkou rakúskeho koncernu MCE VOEST.
Nová vízia a ciele
Pod rozsiahle zmeny nielen v oblasti reštrukturalizácie firmy, ale aj pod budovanie firemnej kultúry, sa výraznou mierou podpísal nový manažment, ktorý nastúpil v roku 1999. Hlavným znakom snaženia vo firme sa podľa Lopatku stali čistota a poriadok, transparentnosť, korektnosť vzťahov, vysoká profesionalita a dodržiavanie zásad podnikateľskej etiky. Začal sa klásť oveľa väčší dôraz na vzdelávanie a rozvoj zamestnancov, čiže manažérske zručnosti, znalosti angličtiny, ale i projektové riadenie, hodnotenie ľudí alebo na internú komunikáciu.
Firma postupne vypracovala novú víziu a stanovila strategické ciele, vydala etický kódex. Začala ich uplatňovať aj v praxi. Súčasne ďalej pracovala na svojom imidži korektného partnera, dodávateľa i zákazníka a spustila viacero projektov v environmentálnej oblasti. Ocenením jej snaženia v tejto oblasti je napríklad Cena ministra životného prostredia SR v kategórii podniky a firmy za rok 2001.
Zahraniční investori podľa Lopatku priniesli so sebou tlak na efektivitu a na hľadanie vnútorných rezerv. Vďaka tomu postupne dochádzalo aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti firmy. Aplikovali sa systémy kvality, environmentálnej politiky i nový systém bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré práve v týchto dňoch v Štúrove spájajú do jedného certifikovaného integrovaného systému. Výhodou zázemia medzinárodného koncernu je podľa Lopatku aj sieť obchodných kancelárií nachádzajúcich sa na území Európy, ale i špičkové výskumné pracoviská.
Stali sa aj kultúrnejší
Firemná kultúra spoločnosti dnes podľa jej personálneho riaditeľa Antona Vačka znesie porovnanie s akoukoľvek vyspelou firmou v krajinách Európskej únie. O ľudí je podľa neho v podniku dobre postarané: "Máloktorá veľká výrobná firma na Slovensku sa môže pochváliť tým, že má pre všetkých zamestnancov administratívy klimatizované kancelárie, pružný pracovný čas, pre všetkých zamestnancov stravovanie so siedmimi hlavnými jedlami denne, ale i bazén s termálnou vodou, fitnes, saunu." Zamestnanci sú podľa neho primerane motivovaní. Priemerná mesačná mzda dnes v spoločnosti prevyšuje 20-tisíc korún, kým v roku 1999 dostávali jej zamestnanci v priemere o deväťtisíc korún menej. Vedeniu leží na srdci transparentnosť správania sa ľudí vo firme. Napríklad i tým, že celá administratíva i manažment majú otvorené, resp. presklenné kancelárie. Zamestnanci využívajú efektívny systém internej komunikácie, spoločnosť vydáva podnikový časopis. Dôraz sa kladie na široké možnosti ďalšieho vzdelávania. Zaujímavým prvkom firemnej kultúry spoločnosti je jednotná "car policy". Jej výsledkom je autopark tvorený prakticky len autami značky Octávia a Fábia.
"Zmeny vo firemnej kultúre sa udiali akosi prirodzene, vyžiadala si ich potreba dosahovania cieľov v oblasti výroby a predaja," spomína Vačko. Ak sme chceli byť úspešní, museli sme predovšetkým pracovať s ľuďmi.
Prínos investora pre celkovú firemnú kultúru bol podľa Lopatku určite veľký, i keď zahraničný majiteľ nikdy štúrovskému vedeniu nediktoval, čo má v tejto oblasti urobiť. "Skôr samotný fakt, že sme sa ako firma vstupom zahraničných partnerov ,stali súčasťou Európskej únie' nás prinútil k tomu, že sme museli zabezpečiť efektívne fungovanie firmy na princípoch moderného európskeho manažmentu," uvažuje Lopatka.
Znižovanie stavov
Pokiaľ ide o potenciál ľudí -- uskutočňovať ďalšie zmeny kultúry v štúrovskej papierni -- je Vačko optimista. Svoje presvedčenie dokumentuje príkladom z nedávnej minulosti. Pred dvoma rokmi v celom koncerne začali kampaň za zníženie pracovnej úrazovosti. Kappa Štúrovo a jej dcérska spoločnosť Kappa Obaly sa vo výsledkoch okamžite dostali na špičku, keďže úrazovosť u nich klesla v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi na menej ako štvrtinu. "Stačilo presvedčiť zamestnancov, že si musíme viac vážiť svoje zdravie i zdravie svojich spolupracovníkov, že zdravie a bezpečnosť je pre nás i naše rodiny vysokou hodnotou," prezrádza Vačko.
Nie všetko sa však darí na sto percent. Napríklad negatívne na firemnú kultúru vplýva permanentné znižovanie počtov zamestnancov. "Nechceme byť zamestnávateľom množstva ľudí, ale kvalifikovaných zamestnancov hrdých na svoju spoločnosť, ktorí sú zároveň aj primerane motivovaní," vysvetľuje Lopatka. "Našu zodpovednosť voči ním nevidíme v tom, že budeme umelo zachovávať neopodstatnenú zamestnanosť, ale v tom, že sa snažíme, aby bola firma perspektívne životaschopná, aby dlhodobo existovala." V rámci reštrukturalizácie však vedenie firmy bralo do úvahy svoju prítomnosť v regióne s vysokou nezamestnanosťou. Niektoré opatrenia totiž mohli byť rýchlejšie, ako ich nakoniec urobili.
Lopatka priznáva, že vyrovnať sa s tlakom na znižovanie personálnych nákladov bolo a je najťažšie pri celom procese reštrukturalizácie i fungovania spoločnosti. Dôležitým nástrojom zvyšovania efektívnosti podnikových procesov sú podľa neho aj v tomto smere investície. Pracovnú silu šetria v Štúrove modernejším technologickým zariadením tak pri výrobe papiera, ako aj, napríklad, v oblasti energetiky.
Zdvojnásobenie výroby
Kappa Štúrovo vyrába najmä polochemický fluting, čiže papier na zvlnenú vrstvu vlnitých lepeniek, ako aj strojné a zlepované lepenky. Ako jediný výrobca polochemického flutingu nemala firma pri jeho tohtoročnej veľmi citeľnej recesii komerčnú prestávku. V tejto oblasti má na európskom trhu 10- až 12-percentný podiel. Za deväť mesiacov tohto roka dosiahla bez dcérskej spoločnosti Kappa Obaly tržby za vlastné výrobky a služby 2,426 miliardy korún, vlani za celý rok to bolo 3,216 miliardy korún. Zisk pred zdanením za uvedené obdobie predstavoval 267,9 milióna korún. Štúrovská papiereň vyrobila 137 068 ton flutingu a 24 707 ton hladkých a zlepovaných lepeniek, za celý vlaňajšok to bolo 176 106, resp. 33 537 ton. Na tohtoročných hospodárskych výsledkoch sa podpísala najmä nízka úroveň realizačných cien. Firma vyviezla takmer 90 percent flutingu a zhruba 55 percent lepeniek.
Podľa nedávneho rozhodnutia vedenia koncernu Kappa Packaging sa v Štúrove v najbližších rokoch takmer zdvojnásobí objem výroby flutingu. Cieľom tohto kroku je eliminácia rastúcich cien energií, ako aj ďalších vstupov a posilnenie trhovej pozície firmy. Náklady na prvú modernizačnú fázu sa odhadujú na 18,5 milióna eur. V rámci nej sa má aplikovať nová technológia a zvýšiť súčasná ročná kapacita výroby flutingu na Papierenskom stroji č. 3 zo 180-tisíc ton na minimálne 190-tisíc ton. Garančné skúšky nových kapacít sú plánované na jún a júl budúceho roka. Nadväzujúca rozvojová fáza si už vyžiada približne 50 miliónov eur. Do roku 2007 sa vďaka nej zvýši ročná výroba flutingu až na 320-tisíc ton.
Kappa Štúrovo ako jeden z mála producentov obalového papiera využíva okrem zberového papiera aj vlákna z drevnej hmoty (čerstvé vlákna), ktoré sama produkuje v prevádzke Celulózka. Podstatou novej technológie "dovezenej z USA" a jedinečnej na európskom trhu je vylúčenie siričitanu sodného z varného procesu, čo znižuje dosah výroby na životné prostredie a predlžuje životnosť zariadení.
Pomoc zberu papiera
Kappa je najväčším spracovateľom zberového papiera na Slovensku. Ročne spotrebuje až 120-tisíc ton tejto suroviny. Väčšinu z toho tvorí použitá vlnitá lepenka na výrobu flutingu a zvyšok triedený zmiešaný papier a lepenka na výrobu lepeniek. Zberového papiera je už tradične na Slovensku nedostatok, špeciálne triedy, ktorú podnik spracováva. V posledných rokoch sa podarilo zvýšiť podiel spracovávaného množstva tejto druhotnej suroviny z domácich zdrojov oproti zberovému papieru z dovozu zo 40 na 60 percent. V súvislosti s pripravovaným zmenami bude v najbližšej budúcnosti štúrovská spoločnosť potrebovať zberového papiera dvakrát viac. Aj z tohto dôvodu iniciovala a podporuje vznik šiestich podnikov zaoberajúcich sa jeho triedením a lisovaním. Recyklačný fond túto akciu podporí dotáciou vo výške približne 1,1 milióna eur. Sama štúrovská papiereň do projektu vloží zhruba dva milióna eur. Nové podniky vzniknú v spolupráci so spoločnosťami zaoberajúcimi sa odpadovým hospodárstvom v Bratislave, Trnave, Žiline, Poprade, Košiciach a Nových Zámkoch. Ich cieľom bude materiálové zhodnotenie papiera získaného zo separovaného zberu. Prvé z podnikov by mali začať svoju činnosť už v prvej polovici budúceho roka. V roku 2009 by podľa plánovanej cieľovej kapacity mali vytriediť a zlisovať až 106-tisíc ton papiera. Upravený zberový papier, ktorý nepotrebuje Kappa, využijú iné slovenské celulózovo-papiernické firmy.