BIZNIS & ETIKETA
Neznamená to však, že tykanie by bolo nesprávne či nezdvorilé. Jeho uplatňovanie sa však podriaďuje istým pravidlám, ktoré je potrebné dodržiavať. Len tak môže tykanie plniť svoj účel: na jednej strane vyjadriť viac, ako len vzájomne dobrý vzťah, na druhej strane nesmie diskreditovať obojstrannú úctu a pracovnú disciplínu.
Je prílišná dôvernosť na osoh?
Rozvoj moderných technológií, najmä informačných a komunikačných, veľmi podstatne zmenili charakter práce, urýchlili a zjednodušili dorozumievací styk medzi ľuďmi. Tykanie na pracoviskách je znova na postupe. Zástancovia dôverného oslovovania vyzdvihujú, že šetrí čas, je dynamické, pôsobí blahodarne na podnikovú atmosféru a medzinárodnú komunikáciu. Naproti tomu niektorí sociológovia to vidia inak: tykanie zabraňuje, aby sa otvorene hovorilo o konfliktoch. Namiesto toho ich "zametajú pod prah". Mnohí šéfovia mienia, že nechať si tykať by znamenalo stratu autority a potrebného odstupu, najmä ak podriadení majú sklon takéto zblíženie zneužívať.
Ako teda nájsť kompromisné riešenie? Moderná etiketa pripúšťa, že vo firmách, kde je tykanie všeobecne zavedeným javom ako súčasť Corporate Identity, alebo v podnikoch, vedených "americkým spôsobom", sa treba jednoducho prispôsobiť. Ale v princípe platí, že nikto nie je povinný návrh na tykanie prijať a nemožno si ho vynucovať.
Zásady slušného správania:
- predstavení by nemali tykať svojim podriadeným bez ich predchádzajúceho súhlasu, a to bez ohľadu na vek
- tykanie navrhuje vyššie postavený nižšie postavenému, starší mladšiemu, dáma pánovi (kedysi to bolo naopak, o tykanie s dámou musel požiadať pán)
- nikdy nenavrhujte tykanie svojmu šéfovi ako prvý, ani keď požívate isté privilégiá dlhoročného zamestnanca
- ak vám cudzinec tyká, nemusí prejavovať nedostatok rešpektu; v niektorých jazykoch sa nerozlišuje medzi vykaním a tykaním. Vy však prejdite na tykanie až po jeho súhlase
Na mnohých pracoviskách sa čoraz viac rozširuje akési prechodné riešenie medzi vykaním a tykaním.
Je ním kombinácia vykania a mena. Napríklad: "Mária, mohli by ste, prosím...". Zdá sa to prijateľná
forma pre obe strany.
Tykaniu sa možno vyhnúť
Návrh na tykanie možno prirodzene odmietnuť. Malo by sa to však stať podľa možnosti priateľským a
zdvorilým spôsobom. Napríklad formulácia "ďakujem za návrh, ale našu spoluprácu považujem aj bez
tykania za veľmi príjemnú", by mala byť v normálnom prípade prijatá s porozumením. Nikdy sa
neospravedlňujte a ak máte jednoznačný dôvod, povedzte ho: "Mám rád odstup od všetkých kolegov a
nech to tak zostane!"
V súvislosti s tykaním na pracovisku sa často vynára otázka "nasledujúceho dňa", menovite po firemnom večierku alebo oslave. Ľahkomyseľné "bratanie sa" v dobrej nálade môže vzbudzovať pochybnosti, ako s ním zaobchádzať vo všednom pracovnom dni. Potykali ste si so šéfom, ale je vám nepríjemné tykať si s ním vo firme? Ponúka sa riešenie: "Dobré ráno. Úprimne povedané, mám problém s tým, aby som vám tykal. Bolo by mi milšie zostať pri vykaní." Ak nechcete, alebo neviete byť natoľko priami, jednoducho sa v rozhovore vráťte k vykaniu. Môže to potom vyzerať ako náhodný omyl, ktorý sa dá komentovať: "Akosi mi to tykanie nesedí".
Obojstranný rešpekt je rozhodujúci
Pozor však na písomný styk! Ak musíte niekomu, s kým si ústne tykáte, napísať obchodný či úradný list, bezpodmienečne zotrvajte pri vykaní, ale pri oslovení alebo pozdrave môžete pripojiť osobnú poznámku. Napríklad: "Vážený pán generálny riaditeľ", a rukou pripíšte "milý Martin!"
Ak ste si už raz potykali, je pomerne ťažké opäť sa vrátiť k vykaniu. Ako sa správať v prípade, keď ste v podniku postúpili a stali sa šéfom? Prijímať aj naďalej uvoľnené a dôverné oslovovanie bývalých kolegov a terajších podriadených? Odborníci radia: v rámci podniku si môžete naďalej tykať. Ale ak sú prítomní zákazníci alebo obchodní partneri, treba prejsť na vykanie! Obojstranný rešpekt je totiž v obchodnom živote rozhodujúci a na zákazníka budete pôsobiť oveľa serióznejšie a kompetentnejšie.