Či to tak bude naozaj, dozvie sa až z ročného vyúčtovania nákladov za bývanie.
Túto povinnosť si musia voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov splniť správcovia, ale aj spoločenstvá vlastníkov bytov do 31. mája. Termíny vrátenia preplatkov alebo zaplatenia nedoplatkov vyplývajú z uzatvorenej zmluvy. „Vlastníci sú povinní uhradiť nedoplatok do 30 dní od doručenia vyúčtovania a preplatky vraciame do 30 dní od vyhotovenia vyúčtovania,“ konkretizuje postup správcovskej spoločnosti Spokojné bývanie jej konateľka Jana Adamová.
Čo sa zmenilo
Po prvýkrát za vyúčtovacie obdobie roka 2010 sa použije nový spôsob rozpočítavania spotreby tepla a teplej vody. Zásadnú zmenu priniesla nová vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Hovorí o tom, že základná zložka tvorí z celkových nákladov na dodané teplo a na vykurovanie 60 percent (podľa plochy) a spotrebná zložka 40 percent (podľa pomerných rozdeľovačov). Vlastníci sa však mohli rozhodnúť aj inak. Ak si odsúhlasili pomer rozpočítavania nákladov na teplo s odkazom na túto platnú normu, tak sa automaticky zmenila na 60/40. Ak si však vlastníci ešte predtým odsúhlasili vlastný pomer rozpočítavania, ten im zostal v platnosti. Prípadná zmena bola len na ich rozhodnutí, o ktorom musela rozhodnúť nadpolovičná väčšina hlasov všetkých vlastníkov v priebehu minulého roka. „Takisto mohli potvrdiť alebo odmietnuť koeficienty, ktoré zohľadňujú nepriaznivú polohu miestnosti v byte, alebo navrhnúť iné koeficienty a správca sa nimi musí riadiť,“ spresnil Jozef Popluhár z technickej sekcie Slovenského zväzu bytových družstiev.
Hromadné zmeny v rozhodnutiach správcovia nezaznamenali, skôr išlo o ojedinelé prípady. „Najčastejšie pomerové rozdelenie je 40/60, 30/70 a vyhláškou stanovené 60/40, “ potvrdil J. Popluhár.
Čo musí byť vo vyúčtovaní
Jednotná podoba ročného vyúčtovania síce neexistuje, ale zato musí byť prehľadné, jasné a obsahovať zákonom stanovené údaje. Výpočty musia pritom vychádzať z uzatvorenej zmluvy o spoločenstve alebo výkone správy, kde vlastníci rozhodli o rozsahu a spôsobe rozpočítavania služieb za byty a nebytové priestory. „Prehľad mesačných záloh, uhradených platieb a skutočných nákladov na službu bez ostatných podrobných údajov za dom, byt či nebytový priestor nestačí. Aj keď sú údaje správe, vlastník ich nevie skontrolovať a správnosť vyúčtovania hneď spochybní,“ apeluje Otília Leskovská, prvá viceprezidentka Združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku.
Novinkou vo vyúčtovaní za rok 2010 je, že vlastníci tam prvý raz uvidia aj rozpísaný regulačný príkon na vykurovanie a ohrev teplej vody, fixnú zložku maximálnej ceny tepla a variabilnú zložku maximálnej ceny tepla pre domácnosti a ostatných odberateľov, napríklad v nebytových priestoroch. „Sú to však údaje, ktoré bežnému vlastníkovi nič nehovoria, skôr ho uvádzajú do pochybností, ktoré môže vyvrátiť len odborník,“ myslí si Zdenka Jurčáková, členka Dozornej rady ZSVB.
Už druhé účtovné obdobie za sebou by ste mali vo vyúčtovaní nájsť grafické porovnanie spotreby energie s predchádzajúcim rokom. Teda za teplo na vykurovanie, ohrev teplej vody a na elektrinu spoločných priestorov. Združenie takisto odporúča, aby ročné zúčtovanie bolo doplnené aj o položky, ktoré sa nevyúčtovávajú a prechádzajú do ďalšieho obdobia. Ide o poplatky za správu, príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré sú zahrnuté v mesačných zálohách. Podmienky pre rozpočítavanie nákladov pre ostatné služby sa minulý rok nemenili.
Každá služba zvlášť
Každá služba musí mať vo vyúčtovaní uvedené údaje o cene služby a celkovej nameranej spotrebe za dom. Pri nemerateľných službách musí správca alebo spoločenstvo vychádzať z dodávateľských faktúr. Pri každej vyúčtovanej službe by mal byť uvedený preplatok alebo nedoplatok. Tie by sa potom mali zosumarizovať v prehľadnej tabuľke, aby vlastník poznal výšku celkového preplatku alebo nedoplatku. Ak sa niektoré služby, ako napríklad upratovanie či užívanie výťahu rozpočítava na osoby, musí byť vo vyúčtovaní uvedený celkový počet osôb v dome, ktoré užívajú službu. Okrem toho musia byť známe celkové náklady na dom a počet osôb v každej domácnosti, alebo nebytovom priestore. Pri rozpočítavaní služieb na byty musí byť zase vo vyúčtovaní uvedený počet bytov v dome.
Najväčšie výhrady
Za najväčšie problémy pri ročnom vyúčtovaní považujú správcovia merané spotreby a na tzv. osobomesiace. „Vlastníci zámerne uvádzajú nesprávny počet užívateľov bytu, prípadne tvrdia, že byt užíva menej osôb,“ opisuje snahy o zníženie sumy za vyúčtovanie Jana Adamová zo Spokojného bývania. Potom sú to chyby pri nesprávnom odpočte alebo nahlásení stavu merača teplej a studenej vody. Správca preto musí ešte pred vypracovaním vyúčtovania preveriť vzniknutý rozdiel medzi nameranými hodnotami na dome a v bytoch, pretože mohlo dôjsť k čiernemu odberu, havárii alebo úniku vody zo stupačky alebo nedovolenej manipulácii s meračom vody. Ak sa preukáže dôvod alebo chyby v rozúčtovaní, správca by mal vystaviť opravné vyúčtovanie.
Nespokojnosť reklamujte
Občiansky zákonník presne nešpecifikuje doby, dokedy sa má spotrebiteľ obrátiť s reklamáciou na správcu, závisí to od podpísanej zmluvy so správcom. Ten je však povinný podľa zákona o ochrane spotrebiteľa informovať ho o podmienkach a spôsobe uplatnenia reklamácie. „Na uplatnenie zodpovednosti za chybu služby sa vzťahuje ustanovenie § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého musí byť reklamácia vybavená v lehote 30 dní.
Vybavením reklamácie je písomné oznámenie o jej vybavení a oprava vyúčtovania, ak bola zistená chyba vo vyúčtovaní,“ spresnila Daniela Krkošová, hovorkyňa Slovenskej obchodnej inšpekcie. Domáhať sa však náhrady škody spôsobenej zlým vyúčtovaním je možné podľa O. Leskovskej tri roky spätne. „Ak sa stane, že na chybu či nedostatky vo vyúčtovaní prídete po 30-dňovej lehote, nezúfajte. Záleží na závažnosti problému a komunikácii so správcom. Výsledkom nemusí byť opravné vyúčtovanie, chyba sa dá odstrániť aj v nasledujúcom zúčtovacom období,“ dodáva Adamová.