Po vianočných a novoročných oslavách čaká európskych lídrov ťažká skúška. Krajiny Európskej únie si budú musieť na splatenie starších podlžností pripraviť 157 miliárd eur. „Najväčší problém bude mať asi Taliansko, ktorému výnosy na dlhopisoch stále neklesli,“ povedal na adresu tretej najväčšej ekonomiky „euroklubu“ analytik spoločnosti Trim Broker Ján Beňák. Veľkým otáznikom je návrat Írska na finančné trhy. Po viac ako roku strávenom na „maródke“ v záchrannej sieti medzinárodnej pomoci sa plánuje opäť postaviť na vlastné nohy pri získavaní peňazí.
Opatrný optimizmus
Ak sa členom „euroklubu“ podarí v prvých troch mesiacoch získať na trhu dostatok peňazí, bude to podľa ekonómov úspech. „Samozrejme, záleží aj na tom, či výnosy na ich dlhopisoch zostanú na dlhodobo udržateľnej úrovni,“ upozorňuje analytik spoločnosti Patria Finance Tomáš Vlk. Reálne pritom hrozí, že niektorá z krajín bude nakoniec potrebovať pomoc „zvonka“.
V posledných mesiacoch sa hovorí najmä o Taliansku. Investori si v prípade desaťročného financovania potrieb krajiny pýtajú takmer sedempercentný úrok. Podľa mnohých ekonómov sa tak Rím dostáva na hranicu udržateľnosti štátneho dlhu. „Okrem jednotlivých krajín môžu mať problémy aj európske banky, čo by mohlo stiahnuť štáty ako Rakúsko a Francúzsko,“ dodáva Vlk.
Včerajšok sa niesol v duchu nádeje na úspech, keď na európskych akciových trhoch zavládol rast. „V súčasnosti sú trhy pokojné, vzhľadom na minimálne posuny v kurze euro – dolár však ťažko hovoriť o výraznom optimizme,“ vyhodnotil Vlk prvý deň roku vo finančnom svete. Pripomenul však, že na veľkých burzách v Londýne a Spojených štátoch sa začína obchodovať až dnes. Výrazne však pomáhala Európska centrálna banka, ktorá minulý týždeň skúpila dlhopisy problémových krajín za 462 miliónov eur.
Sporné Grécko
Najväčšia nádej pri „uchlácholení“ trhov sa vkladá do rúk dua Merkozy, ako nazývajú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Počas stretnutia 9. januára sa majú dohodnúť na ďalšom postupe pri boji s krízou. Potvrdenie trendu väčšej fiškálnej centralizácie eurozóny v podobe kontroly členských rozpočtov a zavádzania prísnych pokút pre dlhových hriešnikov môžu na nejaký čas trhy upokojiť. Dôležité je však aj napĺňanie dohodnutého plánu spolu s rozsiahlymi šetriacimi a prorastovými reformami.
Na obzore sa však črtá nový rozkol v protikrízových snahách. Nemecko podľa gréckeho spravodajského portálu Euro2day.gr údajne zvažuje možnosť, že by súkromný sektor odpustil Grékom až 75 percent ich dlhu. Namiesto pôvodne dohodnutých sto miliárd eur by tak hlavne banky prišli o viac ako 150 miliárd eur. Súkromným spoločnostiam, ktoré sa s politikmi pred troma mesiacmi veľmi zložito dohodli na 50-percentnom odpise, sa tento nápad krajne nepáči.