Vybrať si z množstva ponúk nie je jednoduché. Okrem úroku, výšky minimálnej pôžičky a frekvencie splácania sa líšia aj v zneniach zmlúv. Okrem úverov sú na boj proti kríze pripravené aj kreditné karty, predaj na splátky či lízing.
Podľa čoho vyberať
Prvým kritériom je voľba budúceho veriteľa. Do koho rúk sa zveriť, závisí aj od množstva prostriedkov, ktoré človek potrebuje a ako rýchlo ich potrebuje. A tiež od toho, či má o neho daná inštitúcia záujem. O bankami ohrdnutých žiadateľov majú záujem nebankové spoločnosti. Od veriteľa v konečnom dôsledku závisí aj cena za požičanie peňazí. A to je parameter, ktorý určite zaváži.
Banka alebo nebanka
Poskytovateľov pôžičiek je neúrekom. Stačí zadať do vyhľadávača slovo „pôžička" a vynoria sa desiatky tisíc odkazov. Pozor si určite treba dávať na tie spoločnosti, ktoré podľa ponuky na internete ešte aj v tomto roku požičiavajú slovenské koruny. Kalkulačka na výpočet splátky by mala byť na stránke samozrejmosťou, rovnako ako aj údaj hovoriaci o ročnej percentuálnej miere nákladov. Ak tam tieto údaje zverejnené nie sú, človek určite o nič nepríde, ak využije služby konkurenta.
Banka alebo nebanka? Do banky treba v prvom rade prísť, zdokladovať svoj príjem, povoliť banke náhľad do úverového registra a nechať si vypracovať ratingové ohodnotenie. Na druhej strane nebanka príde po zatelefonovaní v priebehu jedného dňa priamo do obývačky, neraz stačí iba vyplniť formulár na jej internetovej stránke. Navyše, okrem občianskeho preukazu požaduje najviac doklad o príjme. Za pohodlie sa však platí. Kým banka si vypýta za rok o 20 % navyše, nebanka (podľa údajov zverejnených na internetových stránkach) o 70 % viac. Vyššia cena je z dôvodu vyššieho komfortu.
Banka nepožičia každému. Automaticky chce vedieť, či jej potenciálny klient má záznam v úverovom registri. Nebankové spoločnosti neraz o takúto informáciu nestoja. Pre ne je postačujúci doklad totožnosti, niektoré dokonca nevyžadujú ani doklad o príjme. To by malo byť pre človeka signálom, že cena za takúto pôžičku bude vysoká. Spoločnosť na seba preberá riziko nesplácania, preto neistotu z nízkej informovanosti kompenzuje vysokým úrokom. Niekedy je to však jediná cesta, ako prísť k dlhu.
Ak žiadateľa o úver banka odmietla (čo by pre neho mohlo byť upozornením, že by sa zadlžovať nemal), má na výber z množstva rýchlych pôžičiek. Vždy však treba vopred preštudovať zmluvu a porovnať ju aspoň s jedným konkurentom. Parametre pôžičky sa líšia nielen v cene, ale aj v zábezpeke, splácaní, sankciách tak za nesplácanie, ako i za predčasné splatenie dlhu.
Splatnosti
Čím dlhšia splatnosť, tým nižšia, a teda dostupnejšia splátka. Nižšia splátka zároveň znamená vyššie preplatenie dlhu. Je preto iba na dlžníkovi, či si chce nechať v pravidelných výdavkoch rezervu alebo nie.
Kozmetickou úpravou mesačných splátok je ich týždenná alternatíva. Častejšie splácanie na druhej strane vyžaduje vytvorenie úspor z mesačného príjmu. Práve určité skupiny obyvateľstva, ktoré siahajú po rýchlych pôžičkách, si svojím životným štýlom takúto rezervu vytvoriť dokážu veľmi ťažko.
Výška pôžičky
Samotná výška úveru môže byť medzníkom medzi využívaním služieb banky a nebankovej spoločnosti. Banky požičajú minimálne 500 eur, kým nebankové spoločnosti sú ochotné pomôcť aj so stovkou eur. Pritom výška mesačnej splátky nemusí byť pri týchto dvoch pôžičkách ani veľmi odlišná (500 eur na 12 mesiacov pri RPMN 17 % má splátku 46 eur mesačne, 200 eur na 12 mesiacov pri RPMN 200 % má výšku splátky 40 eur mesačne).
Horný limit ovplyvňuje tak politika spoločnosti, ako aj pravidelný príjem. Banky požičajú aj desiatky tisíc eur, nebankovky sa obmedzujú na tisícky. Výška pravidelnej splátky nemôže prevyšovať pravidelný príjem, preto je disponibilný príjem limitujúcim faktorom celkového dlhu.
Poplatky
Nič nie je zadarmo a aj požičanie peňazí niečo stojí. V banke treba zaplatiť pobočkového pracovníka, pri rýchlej pôžičke treba zaplatiť obchodného zástupcu, ktorý príde priamo do bytu. Kým banka má poplatky oddelené od úrokovej sadzby, rýchle pôžičky všetky typy poplatkov zahrnujú do pravidelnej splátky a navonok komunikujú „nulové poplatky". To je dôvod, prečo nemá význam porovnávať poplatky a úrokové sadzby zvlášť. Pozornosť treba zamerať na ukazovateľ ročnej percentuálnej miery nákladov.
Kreditné karty
Alternatívou k spotrebnému úveru sú kreditné karty. Na rozdiel od úveru ponúkajú bezúročné obdobie v trvaní aspoň 39 dní a netreba k nim mať otvorený bežný účet. Úverový rámec môže dosiahnuť až 7 500 eur, získať ho však môžu iba ľudia s pravidelným príjmom. Výška príjmu je faktorom, ktorý rozhoduje, či banka ponúkne kartu sama od seba, alebo ju žiadateľovi zamietne.
S vlastníctvom karty sú spojené poplatky. Buď sa platí mesačný poplatok, alebo poplatok za vydanie. Mesačne sa účtuje od 1 do 8 eur, jednorazovo sa za vydanie zaplatí od 17 do 40 eur. Poplatky sú závislé od typu karty. Základné sú najlacnejšie, ich dlh sa však úročí vyšším percentom. Prestížne karty ako Silver, Gold alebo Platinum sú síce drahšie, ponúkajú však benefity vo forme nižšieho úroku, dlhšieho bezúročného obdobia a hlavne iného prístupu na predajnom mieste. Trh ponúka aj množstvo iných typov kariet, špeciálne vydaných pre určité spoločnosti, podniky a firmy. Od štandardných sa líšia akceptáciou v obchodoch a úrokovými sadzbami.
Cena za požičanie peňazí (RPMN)
Nákladovosť bankových úverov oslávila výročie vzniku finančnej krízy rovnakou úrovňou (graf 1). Bankové úvery boli ku koncu minuloročného septembra drahé tak ako počas vypuknutia krízy na finančnom trhu. Vtedy neistota zvýšila cenu peňazí na trhu. Október však priniesol mierne zlacnenie. O ďalšom vývoji bude rozhodovať okrem ceny peňazí na trhu predovšetkým úroveň nesplácania.
Ročná percentuálna miera nákladov je cena za požičanie peňazí. Toto číslo obsahuje tak úrok, ako aj všetky poplatky spojené s pôžičkou. Ide o údaj, ktorým sa veľmi jednoducho dajú porovnať pôžičky navzájom. Pritom platí, že lacnejšia pôžička je tá, ktorá má nižšie RPMN. Pri porovnávaní však treba dbať na to, aby porovnávané úvery mali rovnako nastavenú splatnosť aj objem požičaných prostriedkov. Dlhšie splatnosti a objemnejšie pôžičky majú vo všeobecnosti nižší ukazovateľ RPMN. Dôvodom sú fixné poplatky. Tie sa totiž pri dlhších splatnostiach rozdeľujú na veľa menších súm a pri vyšších objemoch úverov sú v percentuálnom vyjadrení nižšie. Ak spoločnosť považuje objemnejšie pôžičky za rizikovejšie, RPMN je v tom prípade s rastúcou výškou úveru vyššia.
Aj keď platí, že v prípade, ak RPMN nie je uvedená v zmluve, považuje sa takto poskytnutá pôžička alebo úver za bezúročný a bezodplatný (spláca sa len požičaná suma bez zvýšenia úrokom a poplatkami), nie je tento údaj samozrejmosťou pri každej spoločnosti. Niektoré nebankové spoločnosti tento údaj pri prepočtoch splátok nezverejňujú, niektoré jeho vyčíslenie obchádzajú nezverejnením mesačných splátok.
Dobrý a zlý úver
Je večnou dilemou, či je lepšie žiť na dlh alebo žiť z úspor. Pravdou je, že finančná kríza má svoje počiatky v zadlžovaní. Na druhej strane, bol to dlh, ktorý umožnil predĺžiť ekonomický rast, a teda aj tvorbu pracovných miest. Z dlhodobého hľadiska je život na dlh výhodnejší, pretože vplyvom inflácie sa znehodnocuje pravidelná splátka. Dlžník však musí žiť s vedomím rizika, že v prípade straty pravidelného príjmu bude musieť hľadať alternatívny zdroj na splácanie dlhu. Inak môže o predmet, kvôli ktorému sa zadlžil, prísť.
Na zváženie sú úvery riešiace krátkodobé a pre život nie nevyhnutné potreby. Kúpa televízora alebo dovolenky určite môže počkať pár mesiacov, počas ktorých sa cena môže nielen znížiť, ale predovšetkým sa vytvorí vankúš úspor. Z neho sa dá vytúžený tovar následne kúpiť. Diskutabilné je na druhej strane šetrenie na bývanie. Úspory nemusia svojimi výnosmi kompenzovať nárast cien nehnuteľností a človek dovtedy, kým by si na obydlie našetril, niekde bývať musí.
Správna odpoveď na otázku, či sa zadlžiť alebo nie, neexistuje. Ak je cena za požičanie primeraná efektu zo zakúpeného tovaru a riziko straty pravidelného príjmu je minimálne, tak prečo nie?