Ak si niečo pamätám z malého mala dokonale, tak sú to ešte "čiernobiele" hokejové zápasy našich s kýmkoľvek (ale najmä s Rusmi), a potom majstrovstvá čohokoľvek v krasokorčuľovaní. Na to nemala ani Sága rodu Forsythovcov. Ostalo mi to dodnes, a tak, keď jedného dňa vytiahla dcéra spoza chrbta dva lístky na Jagudina, asi som aj poskočila od radosti! Alexej Jagudin, a tie jeho famózne krokové variácie, a tie jeho trojité a štvorité, a tá jeho voľná jazda na olympiáde v Salt Lake City, a ten jeho cit pre tanec na ľade, a tie jeho súboje s Pľuščenkom, a... skrátka, bol tu, v Bratislave, a tak blízko! Ale ešte bližšie bol môj sused po ľavej ruke v publiku. Kým sa na ľade objavovali rôzne iné, skvelé tanečné páry, športové dvojice či sólisti, ani som nevedela, či žije! Nehýbal sa, netlieskal, v podstate nepohol ani brvou. Spočiatku mi to bolo jedno, potom čoraz menej jedno, a keď sa na ľade objavil "karoľ" Jagudin, začal ma poriadne iritovať. Pravým okom som sledovala Alexeja na ľade a ľavým môjho "mŕtveho" suseda! Neprebral ho ani Alexej, ani výbuch a vodopád iskier z efektného ohňostroja. Kurník, načo sem príde takýto chlapík, prečo zaberá miesto niekomu, kto by bol z tej šou na ľade šťastný ako blcha?! Čo je to za človeka, čo nešiel radšej na pivo?! Počas prestávky šiel! A kúpil si aj párok v rožku, ktorý potom dojedal počas druhej časti programu! Žije, netlieska, ale aspoň hýbe rukami a ústami. Keď použitú servítku hodil nenápadne (čo, nenápadne... nápadne!) na zem, mala som chuť mu... niečo povedať. Vedela som presne aj čo, ale to tu radšej nebudem rozvádzať. Ešte si zvukomalebne vyčistil zuby a šou sa skončila. Aj tá jeho, aj tá na ľade. Z tej na ľade som v druhej polovici nemala skoro nič. Ale ako mi cestou domov v aute povedala moja dcéra -- "Je to tvoja vina, mami!" Rodinu a susedov, a to ani tých v publiku, si vraj nevyberiem! Mám sa naučiť sa od takýchto vecí, ľudí a chvíľ -- odstrihnúť! Asi má pravdu, lebo Jagudina si z tej druhej polovice skoro nepamätám, ale na toho jedného, jedného... stop, strih! Pokoj!