Nezdaniteľné časti základu dane
V priebehu roka 2002 som mal viacero zamestnávateľov. Keďže si musím daňové priznanie urobiť sám, chcel by som vás požiadať o radu. Zaujímalo by ma, v akej výške je možné uplatniť si zníženie základu dane o nezdaniteľné časti. Moja manželka je živnostníčka a za rok 2002 dosiahla stratu. Jej príjem bol vo výške 150 000 Sk. Mám dve školopovinné deti.
-- Paragraf 12 zákona o daniach z príjmov (ZDP) č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov pojednáva o nezdaniteľných častiach základu dane. Základ dane sa zníži o nezdaniteľné časti základu dane a o hodnotu darov. Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy:
a) 38 760 Sk ročne na daňovníka, táto suma sa vynásobí koeficientom, ktorý na príslušné zdaňovacie obdobie ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok tak, aby sa suma tejto nezdaniteľnej časti základu dane v porovnaní s bezprostredne predchádzajúcim rokom neznížila,
b) 16 800 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom, prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane, táto suma sa zvyšuje na dvojnásobok ročne, ak ide o dieťa, ktoré je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo ak podľa rozhodnutia alebo posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť,
c) 12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastné príjmy presahujúce 38 760 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezhŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie,
d) 8 400 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok,
e) 16 800 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodu jeho invalidity.
Ak je daňovník čiastočne invalidný alebo invalidný a súčasne je aj držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšuje sa suma podľa predchádzajúceho odseku písm. d) alebo písm. e) na 48 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Tieto sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok (ods. 3). Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu podľa písm. a), ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo výsluhového príspevku vyplácaného, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov (ďalej len dôchodky) alebo mu tieto dôchodky boli priznané spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a sú vyššie ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa písm. a). Ak suma týchto dôchodkov neprevyšuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa písm. a), zníži sa základ dane podľa písm. a) len vo výške rozdielu medzi vyplatenou sumou týchto dôchodkov a sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa písm. a). Na prídavky na deti a na príplatok k prídavkom na deti sa neprihliada. Daňovníkovi, ktorý nemá na území SR trvalý pobyt, sa základ dane neznižuje o sumy uvedené pod písm. b) až e) a v odseku 3.
Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje:
a) maloleté dieťa,
b) plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a
1. sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom, alebo
2. nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo
4. na budúce povolanie je schopné sa pripravovať len za mimoriadnych podmienok.
Ak dieťa uvedené v predchádzajúcom odseku uzavrie manželstvo a žije v domácnosti s manželom (manželkou), môže uplatniť manžel (manželka) zníženie základu dane podľa písm. c). Ak manžel (manželka) nemá príjmy, z ktorých by mohol (mohla) toto zníženie základu dane uplatniť, môže uplatniť zníženie základu dane podľa písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v spoločnej domácnosti. Ak v rámci jednej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití nasledujúceho odseku môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky nároku spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nárok si uplatní alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Daňovník, u ktorého podmienky na zníženie základu dane podľa písm. b) až e) a odseku 3 trvajú len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, si môže znížiť základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Zníženie základu dane na dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
Dary
Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých v zdaňovacom období obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území SR na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti a na telovýchovné a športové účely, ak úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 500 Sk, v úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3, ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 Sk (ods. 10). Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa predchádzajúceho odseku, je aj časť hodnoty darov poskytnutých verejnou obchodnou spoločnosťou na účely vymedzené v predchádzajúcom odseku určená v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje základ dane alebo daňová strata podľa § 7 ods. 5. Súčasťou hodnoty darov daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 10, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou na účely vymedzené v odseku 10 pripadajúca na komplementára v pomere, v akom sa rozdeľuje na jednotlivých komplementárov základ dane alebo daňová strata podľa § 7 ods. 6. Na pochopenie danej problematiky uvádzam príklady:
Daňovník má vlastnú dcéru žijúcu s ním v domácnosti, ktorá poberá čiastočný invalidný dôchodok a študuje na vysokej škole. Má 23 rokov. Chce si ju uplatniť ako vyživovanú a nevie, či si môže zo základu dane odpočítať dvojnásobok nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa, keď je dcéra aj držiteľkou preukazu ZŤP.
-- Uvedený daňovník si môže svoju dcéru uplatniť ako vyživovanú. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) ZDP možno znížiť základ dane o sumu 16 800 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v (spoločnej) domácnosti, pričom prechodný pobyt dieťaťa nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane. Za vyživované dieťa sa považuje aj vlastné plnoleté dieťa až do dovŕšenia veku 26 rokov, ak nepoberá invalidný dôchodok a sústavne sa pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom. Táto suma sa zvyšuje na dvojnásobok ročne, ak je dieťa držiteľom preukazu občana so ZŤP. Ak plnoletá dcéra daňovníka splňuje podmienku spolužitia v domácnosti, sústavne sa pripravuje na budúce povolanie (študuje na vysokej škole), nepoberá invalidný dôchodok (podľa ZDP poberanie čiastočného invalidného dôchodku nie je vylúčené), nedosiahla vek 26 rokov, je držiteľkou preukazu ZŤP -- z daňového hľadiska si na ňu môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na dieťa v dvojnásobnej výške (33 600 Sk za rok).
Maloletý syn daňovníčky navštevuje prvú triedu základnej školy. Pri nástupe do nového zamestnania daňovníčka u zamestnávateľa podpísala vyhlásenie na zdanenie príjmov, preložila rodný list dieťaťa na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Zamestnávateľ jej však nezdaniteľnú časť základu dane na dieťa nechcel uznať bez potvrdenia od zamestnávateľa manžela, že si úľavu na syna neuplatňuje on. Manžel daňovníčky pracuje dlhodobo v zahraničí. Daňovníčka okrem podpísania vyhlásenia na zdanenie príjmov predložila zamestnávateľovi aj čestné vyhlásenie podpísané manželom, že si na maloletého syna neuplatňuje zníženie základu dane.
-- Podľa § 12 ods. 2 písm. b) ZDP sa základ dane u daňovníka znižuje o 16 800 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v (spoločnej) domácnosti s daňovníkom, pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie zníženia.
Podľa § 12 ods. 6 ZDP sa za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) považuje podľa písm. a) tohto ust. maloleté dieťa. Podľa § 12 ods. 8 ZDP, ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho na účely dane uplatniť len jeden z nich. Ak daňovníčka svojmu zamestnávateľovi predložila rodný list maloletého dieťaťa, podpísala do 30 dní po vstupe do zamestnania a na začiatku nového roka do 15. februára písomné vyhlásenie o tom, že si súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane u iného zamestnávateľa, a že si nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane na maloletého syna súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník, zamestnávateľ je povinný prihliadnuť na nezdaniteľnú časť základu dane na dieťa vo výške 1 400 Sk mesačne (16 800 Sk ročne). ZDP neustanovuje v tejto veci povinnosť predkladať potvrdenie od zamestnávateľa druhého z manželov (druhý z manželov môže byť napr. živnostník, nezamestnaný, dôchodca).
Manželka podniká už druhý rok so stratou, hoci jej príjmy boli za rok 2001 vo výške 65 000 Sk a za rok 2002 vo výške 125 000 Sk. Manžel si chce na ňu uplatniť odpočet 12 000 Sk za rok. Podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZDP si daňovník môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) v tom prípade, ak ona (on) nemá vlastné príjmy presahujúce základnú nezdaniteľnú časť -- 38 760 Sk. (Ktoré príjmy sa do celkového sumáru nezahŕňajú, je v ustanovení taxatívne uvedené.)
-- Vlastné príjmy z podnikania manželky v spomenutých zdaňovacích obdobiach presiahli sumu 38 760 Sk za rok (v roku 2001 -- 65 000 Sk a v roku 2002 -- 125 000 Sk), a preto si na ňu manžel nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 12 000 Sk za rok, aj keď podnikala so stratou.
Daňovníčka poberá príjmy zo závislej činnosti a na konci roka si chce uplatniť na manžela, ktorý je dôchodca, odpočet 12 000 Sk.
-- Podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZDP, ako sme už uviedli, si môže daňovník odpočítať zo základu dane sumu vo výške 12 000 Sk za zdaňovacie obdobie na manželku (na manžela) žijúcu s ním v domácnosti, ak nemá vlastné príjmy presahujúce 38 760 Sk. Zákon vymedzuje, ktoré príjmy sa do úhrnu týchto príjmov nezahŕňajú:
* dôchodok pre bezvládnosť,
* štátne sociálne dávky,
* štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.
Ak je manžel daňovníčky poberateľom starobného dôchodku a okrem toho nemal iné príjmy (okrem už uvedených), ak celková suma jeho starobného dôchodku presiahne za zdaňovacie obdobie čiastku 38 760 Sk, nemôže si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manžela. Ak však úhrnná suma jeho dôchodku (vrátane prípadných iných príjmov, okrem uvedených) nedosiahne za zdaňovacie obdobie sumu 38 760 Sk a ak spĺňa aj podmienku spolužitia v (spoločnej) domácnosti, môže si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manžela, poberateľa starobného dôchodku, v sume 12 000 Sk.
Pánovi Novákovi s manželkou sa narodilo 25. augusta 2002 dieťa. Pán Novák má rôzne druhy príjmov a na konci roka podáva daňové priznanie. Nevie, akú nezdaniteľnú časť základu dane si môže na svoje dieťa uplatniť.
-- Podľa § 12 ods. 9 ZDP zníženie základu dane na dieťa si uplatní daňovník už za kalendárny mesiac, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Pán Novák si na svoje dieťa uplatní 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na dieťa už za mesiac august. Celková suma tejto nezdaniteľnej časti, ktorú si môže pán Novák uplatniť v roku 2002, je 5 x 1 400 Sk -- 7 000 Sk.
Predĺženie dovolenky
V novele Zákonníka práce vypadol v § 103 odsek o predĺžení nároku na dovolenku o jeden týždeň nad výmeru u zamestnávateľov, ktorí prevádzkujú podnikateľskú činnosť (upravené v kolektívnej zmluve alebo internom predpise). Existuje v súčasnosti táto možnosť predĺženia nároku na dovolenku o 1 týždeň z právneho aj daňového hľadiska?
-- Podľa Zákonníka práce základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku. Keďže Zákonník práce vymedzuje výmeru dovolenky ako minimálnu, dlhšiu výmeru dovolenky možno dohodnúť v kolektívnych zmluvách. Z uvedeného vyplýva, že nový Zákonník práce vytvára priestor pre odchylné dojednania nárokov zamestnancov okrem iných prípadov aj v prípade § 103 ods. 1 -- predĺženia výmery dovolenky. Podľa Zákonníka práce odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky, vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ak to Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Tým, že Zákonník práce ustanovuje pri niektorých právnych inštitútoch minimá a maximá, nie je vylúčené, aby si dlhšiu výmeru dovolenky dohodli účastníci pracovného pomeru aj v pracovnej zmluve pri dodržaní § 13 Zákonníka práce.
Vydavateľstvo Verlag Dashöfer, www.dashofer.sk/noviny