Máte vo firme nevyčerpané dovolenky zamestnancov? Čakáte na fakturáciu dodávok tovarov alebo služieb, ktoré sa už realizovali? S finančnou rezervou na takéto položky ráta každá firma. „Ak nie je známa presná výška spomínaných záväzkov, ocenia sa len odhadom. Odhadnutá suma má byť dostatočná na splnenie tejto povinnosti ku dňu, keď sa zostavuje účtovná závierka,“ vysvetľuje poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska Jaroslava Lukačovičová. Spôsob, ako používať a vytvárať rezervy, si musí každý podnik stanoviť vo vnútornom predpise. Zároveň ich môže použiť len na ten účel, na ktorý ich vytvoril. Zákon presne definuje, kedy je možné považovať rezervy za daňový výdavok.
Rozdiel medzi malými a veľkými
Marián Ďanovský, partner TPA Horwath pre oblasť daní, upozorňuje, že v praxi sa často stretáva s podceňovaním významu rezerv. „Býva to najmä v menších spoločnostiach, nepodliehajúcich povinnosti auditu, v spoločnostiach bez bankového financovania a taktiež v tých, kde figuruje jediný majiteľ. V takom prípade majiteľa často z nedostatku účtovného povedomia zaujíma viac obrat než reálny obraz o hospodárení firmy,“ hovorí Ďanovský.
Presné pravidlá pri tvorbe rezerv sú, naopak, príznačné pre medzinárodné firmy, kde je potreba vytvárať reálny obraz o spoločnosti nevyhnutná.
Stop vymysleným rezervám
Tvorba rezerv je však dnes podľa expertov viac účtovnou ako daňovou témou. Daňový zákon totiž uznáva za daňový výdavok iba obmedzený okruh rezerv. Sú to napríklad rezervy na nevyčerpané dovolenky zamestnancov, na účtovnú závierku, audit, daňové priznanie, ale rovnako aj rezervy na nevyfakturované dodávky a služby. Ďalej sa rezervy môžu týkať špecifických činností, ako pestovateľstva v lesoch, likvidácie dôsledkov banských prác, rekultivácií pozemkov a skládok či nakladania s elektroodpadom.
Naproti tomu z nedaňových rezerv sa najčastejšie uplatňujú rezervy na reklamácie a záručné opravy, na odstupné a odchodné, na prémie a odmeny zamestnancov.
„V prípade daňovo uznateľných typov rezerv nie je v súčasnosti žiaden priestor na ,fantáziu‘ podnikateľa. Ich výšku je možné exaktne stanoviť. Akákoľvek – nazvime to – daňová optimalizácia prostredníctvom rezerv je teda vylúčená,“ upozorňuje Ďanovský.
Zmeny v prístupoch
Ako priznáva projektant, ktorý chce zostať v anonymite, pred desiatimi i viac rokmi nebolo ešte v zákone všetko jasne definované a podnikatelia oveľa viac skúšali, kde sú limity pre najrôznejšie výdavky. Po rokoch sa však, či už v zákone alebo v praxi daňových kontrol, mnohé muchy vychytali. „Na druhej strane aj my, podnikatelia, sme sa to už naučili robiť tak, že než by som mal riskovať kolíziu, radšej do účtovníctva zanesiem len to, čo je jasne definované a podľa jasných pravidiel,“ tvrdí projektant.
Sankcia za chybu
Aké je však riziko, keď daňová kontrola predsa len natrafí na problém a bude mať negatívny postoj k výdavkom, a podnikateľ nebude schopný ich účelne obhájiť? „Správca dane zvýši základ dane o hodnotu vyradených nákladov,“ vysvetľuje Peter Málach, výkonný riaditeľ spoločnosti Malach Consulting. Podnikateľovi sa tak dorubí daň, ktorú mal odviesť, a dostane aj sankciu z rozdielu dane za oneskorenú úhradu.
Naopak, ak nezaradíme do daňových výdavkov tie, na ktoré máme nárok a zvýšime si tým základ dane, automaticky zaplatíme vyššiu daň. „Pri daňovej kontrole sa však stane len málokedy, že daňový úrad nám takéto výdavky uzná – vzhľadom na to, že neboli správne zaúčtované,“ dodáva Málach.