Pri zbežnom pohľade na niektoré ekologické hnutia sa nám môže javiť, že sú to akési novopohanské skupiny, ktoré pokladajú človeka len za škodcu a k prírode pristupujú až s posvätnou úctou a považujú ju za nedotknuteľnú. Je to však skutočne tak?
Posvätná úcta
Raný človek, lovec, pastier, poľnohospodár, nemal ilúzie o svojej dôležitosti. Naopak, bol si vedomý svojej vlastnej zraniteľnosti a nedôležitosti a všetko sa mu javilo ako dar. Zjednodušene by sa dalo povedať, že veľkou skutočnosťou nie je on sám, ale príroda, ktorá ho zo všetkých strán obklopuje a vzbudzuje úctu, ktorá sa v náboženskom chápaní javí ako bázeň božia. Pokiaľ by sme mali novodobými pojmami opísať tento prirodzený ľudský postoj, ktorý aj dnes majú mnohí ľudia, je to teocentrizmus, pretože jeho základným presvedčením je, že všetka hodnota sa odvíja od Boha a človek je len závislou súčasťou božského stvorenia.
Pre niektorých ekológov, ako je napríklad poľsko-americký mysliteľ Henryk Skolimowski, sa v dnešných ekologických hodnotách, ku ktorým nás dnes vedie ekologická kríza, zrkadlia odveké náboženské hodnoty. Úcta k prírode sa Skolimowskému javí ako ekologický náprotivok náboženského postoja pokory. V ekologickom postoji zodpovednosti voči prírode poznávame náboženský postoj uctievania Boha.
Ľudské zviera
Jedným z hlavných ekologických postojov je biocentrizmus. Ten si ľudia vysvetľujú zhruba ako prehnanú lásku k zvieratám alebo názor, že zvieratá sú viac ako ľudia. Táto zjednodušená predstava však nezodpovedá skutočnosti. Filozof Paul Taylor vyčlenil štyri základné biocentrické predstavy. Prvé biocentrické presvedčenie je, že ľudia, živočíchy poddruhu homo sapiens, sú rovnoprávnymi členmi spoločenstva všetkých bytostí. Táto rovnoprávnosť má byť podľa stúpencov tohto názoru skôr dôvodom na dobrovoľnú skromnosť než ďalšie nároky.
Druhá predstava hovorí o tom, že Zem nie je statická vec, ale je skôr sústavou vzájomných závislostí. V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že všetko, čo konáme, má svoje globálne súvislosti a ovplyvňuje všetko ostatné. Ďalšie presvedčenie vyžaduje uznanie, že každý člen biotického presvedčenia má hodnotu jednoducho svojím bytím, teda len preto, že vôbec existuje. Na základe tohto nemusí žiadna bytosť ospravedlňovať svoje bytie.
Z týchto troch presvedčení nakoniec vyplýva biocentrický záver, že predstava o ľudskej nadradenosti je len výrazom ľudského rasizmu, úplne neoprávneného pričítania výsadného postavenia vlastnej skupine.
StoryEditor