Postup pri dobrovoľných dražbách

Zákazník dražobnej spoločnosti musí na začiatku dražby navrhnúť jej vykonanie a predložiť oficiálny návrh alebo vyhlásenie navrhovateľa o tom, že chce určitý predmet (všetko, čo dovoľuje zákon) dražiť. Z vyhlásenia musí byť jasné, že daný predmet je naozaj možné dražiť. Navrhovateľ zodpovedá za to že predmet je jeho vlastníctvom alebo že je inak oprávnený s ním nakladať, napríklad z pozície záložného veriteľa. Ako veriteľ musí uviesť výšku svojej pohľadávky, dôvod zabezpečenia a presnú špecifikáciu predmetu dražby (či viaznu na danej veci predkupné a záložné práva...).

Musí byť uzatvorená zmluva o vykonaní dražby. Nasleduje ohodnotenie predmetu, prípadný znalecký posudok. Obvykle sa ohodnocuje podľa vyhlášky č. 86/2002 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pri nehnuteľnostiach by v zásade zo zákona mali nasledovať dve obhliadky, pri ostatných veciach ich počet nie je stanovený. Dôležité je, aby všetci záujemcovia mali o draženom predmete predstavu. V oznámení o dražbe, ktoré môžeme považovať za akúsi dražobnú vyhlášku (podobne ako je to v exekučnom poriadku), musia byť všetky podstatné náležitosti (čo ide do dražby, kto draží, kedy, kde, najnižšie podanie, minimálne prihodenie, spôsob zloženia dražobnej zábezpeky). Toto oznámenie sa zasiela zo zákona navrhovateľovi, vlastníkovi, záložným veriteľom, osobám, ktoré majú prípadné predkupné právo. Ak by totiž neboli oboznámené, mohli by byť ukrátené na svojich právach. Ak sa, napríklad, bude dražiť podnik alebo jeho časť, dražba sa oznámi aj Protimonopolnému úradu SR. Oboznámenie verejnosti má na starostlivosti dražobná spoločnosť. Je na dohode zmluvných strán, akým spôsobom. Zadarmo je poväčšine inzercia prostredníctvom internetovej stránky dražobnej spoločnosti. Širšia verejnosť býva informovaná aj prostredníctvom tlače (zväčša lokálnej). Informácie musí poskytnúť aj Notársky centrálny register dražieb (NCRD) (www.notar.sk). Odo dňa uverejnenia oznámenia v NCRD plynie 15-dňová lehota (30 dní pri nehnuteľnostiach). Až po jej uplynutí sa môže pristúpiť k samotnej dražbe.

Na jej začiatku licitátor, ktorý je zamestnancom dražobníka, otvorí dražbu opisom daného predmetu, oboznámi s právom na ňom viaznucim, vyzve účastníkov dražby, aby urobili najnižšie podanie...Vlastníkom sa stane ten účastník, ktorý má najvyššie podanie. Môže však nastať situácia, že peniaze nezloží v stanovenej lehote. Vtedy zákon rozlišuje inštitút opakovanej dražby, ktorú je možné realizovať, ak sa uzatvorí zmluva o opakovanej dražbe. Tú potom možno uskutočniť do 10 dní od zmarenej dražby. Existuje možnosť, že by nikto nechcel prihodiť ani vydražiť za najnižšie podanie. Vtedy po dohode dražobníka s navrhovateľom licitátor zníži cenu na nižšie podanie. Takto sa môže znížiť suma až na úplné minimum. Hlavne ak ide o to, aby sa predmet predal. Stáva sa to najmä pri realizácii záložných práv.

Ak je vec zadaná

Ak na veci viazne predkupné právo, môže dražbu navrhnúť len záložný veriteľ, pre vymoženie svojej pohľadávky. Keby chcel dražiť niekto iný, hoci aj vlastník, nie je to možné. Ak je niekto vlastníkom bytu, na ktorom viazne záložné právo banky, musí v zmysle Občianskeho zákonníka upovedomiť banku. Podstatný je totiž fakt, že záložné právo predajom nezaniká, ale prechádza na nového vlastníka. Na druhej strane, keby banka chcela predať dlžníkov byt, lebo nespláca hypotéku, má zapísané záložné právo na liste vlastníctva na prvom mieste. Keby ho teda predala v rámci záložného práva z prvej pozície, jej záložné právo zaniká. Predkupné právo v zmysle Občianskeho zákonníka si v exekučnej dražbe oprávnený môže uplatniť. Má naň právo, ale musí, samozrejme, dražiť. "Ešte sme sa nestretli so skutočnosťou, že by mal niekto predkupné právo. Pri podielovom vlastníctve oslovujeme podielových vlastníkov, tak isto ako všetkých, ktorí sú uvedení v rámci zákona a môžu sa tiež zúčastniť na dražbe," vysvetľuje pracovník exekúcie Pavol Adamík.