Čo podľa vás znamená pojem „dobrý zamestnávateľ“?
Ten, ktorý rozumie, že ľudia sú základom jeho biznisu, ten, ktorý chápe, že bez dobrých a kvalifikovaných zamestnancov jeho biznis fungovať nebude. Takýto zamestnávateľ sa snaží ľudí nielen získať, ale udržať si ich, rozvíjať firmu s nimi a pre nich.
A sú slovenskí zamestnávatelia dobrými? Zmenili sa počas posledných rokov k lepšiemu?
Nedá sa to, samozrejme, generalizovať, tak, ako sa nedá povedať, že svetoví zamestnávatelia sú dobrí. Zlú povesť majú aj tie najväčšie svetové firmy, záleží len na tom, či vedia svoje problémy riešiť a ich aj dôsledne komunikovať. Slovenskí zamestnávatelia sú rôzni. Takí, ktorí už získali svoje „meno“ tým, že sa u nich „neoplatí“ pracovať, a sú firmy, ktoré sú v očiach ľudí veľmi rešpektované a znamená veľa, ak sa im dostane možnosť v daných firmách pracovať.
Majú slovenské firmy dostatočne vybudovanú firemnú kultúru? Ako sme na tom v porovnaní so zahraničím?
Je to porovnateľné aj v zlých, aj v dobrých parametroch. Firemnú kultúru má každá firma, je úplne prirodzená, tvoria ju samotní zamestnanci. Kultúra – nejaká – jednoducho jestvuje. Otázkami sú potom, či je to kultúra dobrá alebo nevyhovujúca, ako veľmi je nasilu tlačená predpísanou globálnou HR politikou alebo je tvorená spolu so zamestnancami, ktorí sú jej nositeľmi. Na Slovensku, ako aj v iných menších krajinách, patriacich do korporátnych sietí, sledujeme najmä spomínané predpisovanie určitých politík, ktoré na lokálnej úrovni nielenže nemusia fungovať, naopak, môžu firemnú kultúru ničiť.
Stále ešte platí, že ju najviac rozvíjajú nadnárodné korporácie?
Sledujem najmä dva extrémy – jedným je tvrdošijné presadzovanie korporátnych politík, ktoré vychádzajú od „zahraničných“ matiek, ale v regionálnej úrovni jednoducho nebudú fungovať. Mentalita, hoci nie je vedeckým parametrom, zohráva rozhodujúcu úlohu, korporácie to často ignorujú. Potom je to prístup, z ktorého cítiť, že na zamestnancov sa úplne kašle, a na tom či onom trhu sa firma usadila najmä pre lacnejšiu pracovnú silu. Celosvetovo je však čoraz silnejší trend, ktorý sa snaží vyhýbať „korporátnym“ praktikám. Najväčším nositeľom je veľmi známy Google. Je to ťažká cesta hľadania balansu medzi zachovaním kultúry slobody a procesov, ktoré sú pre veľké organizácie nutné.
Do akej miery vplýva firemná identita na lojálnosť zamestnancov?
Do značnej. Dnes sme v období, keď sa ľudia identifikujú so značkami – majitelia Androidov sa budú stále klbčiť s majiteľmi iPhonov, o tom, kto z nich má vlastne smartphone. Lacoste svetríky nie sú veľmi nosenou značkou medzi programátormi, a, naopak, právnici asi nepoznajú veľa tých značiek tenisiek, ktoré nosia do práce marketéri.
Značkou už dávnejšie nevyjadrujeme len to, koľko máme peňazí, ale i naše vnútorne postoje a hodnoty. Značka teda taktiež hovorí o jej zamestnancoch. O tom, aké hodnoty vyznávate, čo radi robíte a akými ľuďmi sa obklopujeme. Ak ste zamestnancom značky, ktorá je známa podporovaním komunít vo vašom okolí, ste určite spokojnejší s myšlienkou robiť pre takú spoločnosť, ako keby ste robili pre niekoho, kto komunitu, naopak, ničí.