(Dokončenie zo štvrtka 3. júna)
Sadzby dane
1. Pozemky
Pri výpočte dane z pozemkov za pozemky vo vlastníctve alebo dlhodobom nájme podnikateľa, pri ktorých je základom dane cena (orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávne porasty, lesné pozemky a rybníky) sa použije tá sadzba dane z pozemkov, ktorá je v zákone o dani z nehnuteľností určená určitým percentom zo základu dane.
Sadzba dane za uvádzané pozemky je za:
-- ornú pôdu, chmeľnice, vinice a ovocné sady najviac 0,75 % zo základu dane,
-- trvalé trávne porasty, lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy a rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy najviac 0,25 % zo základu dane.
Za každé zdaňovacie obdobie je správca dane povinný výšku sadzby dane určiť vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľností. Pre tie pozemky, pri ktorých je základom dane výmera v m2, sadzba dane z pozemkov je určená pevnou sumou za m2.
Preto ročná sadzba dane za:
-- záhrady, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy je 0,10 Sk/m2,
-- stavebné pozemky je 1 Sk/m2.
Ročnú sadzbu dane za záhrady, zastavané plochy a nádvoria, stavebné pozemky a ostatné plochy môže obec podľa miestnych podmienok zvýšiť až o 100 % alebo znížiť až o 90 %. Takto upravené sadzby dane, prípadne základne sadzby dane za uvádzané pozemky, sa násobia koeficientmi určenými zákonom. Za pozemky, pri ktorých je sadzba dane z pozemkov určená percentom zo základu dane, sa sadzba dane koeficientom nenásobí, i keď v niektorých prípadoch sa to v praxi stáva.
2. Stavby
Pre stavby, v ktorých sa vykonáva podnikateľská alebo iná zárobková činnosť, sú sadzby dane zo stavieb určené v § 11 ods. 1 písm. b), e), f) a h) zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, avšak pri týchto stavbách dochádza v mnohých prípadoch aj k nesprávnemu určeniu sadzieb dane zo stavieb. Nesprávne určenie sadzby dane pri priznávaní dane daňovníkom alebo vyrubení dane správcom dane spôsobuje daňovníkom vyššie (prípadne nižšie) daňové zaťaženie ako určuje zákon o dani z nehnuteľností, čo daňovníci riešia využitím riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Od roku 2004 sa zákonom č. 476/2003 Z. z., ktorým sa od 1. januára 2004 menil a dopĺňal zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, určila osobitná sadzba vo výške 50 Sk/m2 za stavby jadrových zariadení (§ 11 ods. 1 písm. h)) zákona č. 317/1992 Zb.), ktorú správca dane nemôže znížiť, ale ani zvýšiť.
Pri určovaní príslušnej sadzby dane zo stavieb podľa § 11 ods. 1 písm. b), e) a f) je rozhodujúca produkcia vykonávaná v uvedených stavbách podľa vyhlášky Štatistického úradu SR č. 632/2002 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia produkcie.
Ide o podnikateľské stavby, ktoré sú zoskupené do troch skupín.
* Do prvej skupiny patria stavby, ktoré sú využívané na poľnohospodársku produkciu, ďalej skleníky, stavby využívané na skladovanie vlastnej poľnohospodárskej produkcie, stavby pre vodné hospodárstvo, avšak s výnimkou stavieb na skladovanie inej ako vlastnej poľnohospodárskej produkcie a stavieb na administratívu. Tieto stavby sa zdaňujú základnou ročnou sadzbou dane vo výške 1 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Takou sadzbou dane sa zdaňujú tie stavby, v ktorých sa zabezpečuje produkcia (výrobky, tovar, služby) napríklad produkty rastlinnej výroby vrátane zeleninárstva a záhradníctva, produkty živočíšnej výroby, produkty lesníctva, ťažby dreva a služby s tým súvisiace, ryby a iné produkty rybolovu a služby súvisiace s chovom rýb a rybolovom.
Keďže pri určení sadzby dane pre stavby, v ktorých sa vykonáva poľnohospodárska produkcia, vznikajú rôzne postupy, považujem za potrebné uviesť, že podľa klasifikácie produkcie vydanej Štatistickým úradom SR je pri pôdohospodárskej produkcii rozhodujúcim znakom pôdohospodárstva ich rastlinný alebo živočíšny pôvod a ďalej to, že biologický proces, v ktorom vznikli, bol ukončený. Ďalším klasifikačným kritériom je to, že produkty pôdohospodárstva sú dosiaľ priemyselne nespracované. Napr. vymlátené obilie, ryža v plevách, jatočné zvieratá, nadojené surové mlieko sú produkty pôdohospodárstva, ale ich ďalším spracovaním už vznikajú priemyselné produkty, t. j. múka, lúpaná ryža, mäsové výrobky, mliečne výrobky.
* Do druhej skupiny patria stavby, ktoré slúžia ako priemyselné, ďalej stavby slúžiace energetike, stavebníctvu, avšak s výnimkou stavieb na skladovanie a administratívu. V tejto skupine sa stavby zdaňujú základnou ročnou sadzbou dane vo výške 5 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Touto sadzbou dane sa zdaňujú tie stavby, v ktorých sa zabezpečuje produkcia, napríklad produkty banskej a povrchovej ťažby, produkty priemyselnej výroby a pod.
Za priemyselnú produkciu sa považujú výrobky, ktoré sú dodávané odberateľom, pričom nie je podstatné, či sú dodávané pre výrobnú alebo nevýrobnú spotrebu, alebo či sú určené pre investičnú výstavbu alebo vývoz. Podľa Štatistického úradu SR je do priemyselnej produkcie zahrnutá aj mechanická a chemická úprava (spracovanie), ktorá smeruje k zmene stavu kovového a nekovového odpadu, šrotu a zvyškov, ktorá sa nemusí vykonávať za účelom výroby druhotnej suroviny. Súčasťou priemyselnej produkcie sú aj práce výrobnej povahy všetkých výrobných kategórií. V priemyselnej produkcii sú zahrnuté i služby a činnosti, ktoré svojím charakterom nevedú k vytváraniu nových výrobkov. Za stavby, ktoré sú uvedené v prvej a druhej skupine, môže správca dane zvýšiť základné ročné sadzby dane zo stavieb až o 100 % alebo znížiť až o 90 %.
* Tretiu skupinu tvoria stavby slúžiace na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a administratívu. Zdaňujú sa základnou ročnou sadzbou dane vo výške 10 Sk za každý aj začatý m2 zastavanej plochy. Pri administratívnych budovách, ktoré slúžia aj na iné účely, sa uplatní táto sadzba dane vtedy, ak sa budova využíva prevažne na administratívne účely. Za tieto stavby môže správca dane základné ročné sadzby dane zo stavieb zvýšiť až o 150 % alebo znížiť až o 90 %. Touto sadzbou sa zdaňujú tie stavby, v ktorých sa zabezpečuje napríklad veľkoobchod a maloobchod, hotelové a reštauračné služby, peňažníctvo, poisťovníctvo, služby v oblasti nehnuteľností a pod.
Pri stavbách uvedených v prvej, druhej a tretej skupine, ktoré slúžia na viaceré účely, sa použije sadzba dane, ktorá zodpovedá podnikateľskej činnosti vykonávanej na prevažnej časti podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Pri rovnakom pomere podlahovej plochy sa použije vyššia z príslušných sadzieb.
Koeficient
Celkovú výšku sadzby dane zo stavieb ovplyvňuje koeficient, určený v zákone o dani z nehnuteľností v závislosti od počtu obyvateľov v jednotlivých obciach a osobitne určený pre tie mestá, ktoré sú sídlom okresu, kraja a pre mesto Bratislava, ktorým sa sadzby dane zo stavieb prenásobujú, ako aj podlažnosť stavby, keď základná sadzba dane sa pri viacpodlažných stavbách zvyšuje o 0,75 Sk za každé ďalšie nadzemné podlažie.
Ak sa v stavbách podnikateľských subjektov prestala uskutočňovať produkcia -- výroba nejakého tovaru, prípadne sa prestali poskytovať služby, nevyužité podnikateľské stavby (napr. výrobné haly, ktoré zostali prázdne) sa zdaňujú ako ostatné stavby, a to základnou trojkorunovou ročnou sadzbou dane zo stavieb podľa § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Pri stavbách, ktoré slúžili na poľnohospodársku produkciu a teraz sú nevyužité (nič sa tam nevyrába) je pre daňovníkov daň zo stavieb vyššia, pretože základná sadzba dane sa zvýši z 1 Sk/m2 na 3 Sk/m2.
Zvyšovanie a znižovanie sadzieb
V prípadoch, keď napr. vlastník priemyselných alebo poľnohospodárskych stavieb, ktorý je daňovníkom dane zo stavieb, prenajal stavby ďalšej právnickej osobe, ktorá v týchto stavbách uskutočňuje určitú podnikateľskú činnosť tak z oblasti pôdohospodárstva, ako aj z iných oblasti, sadzba dane zo stavieb sa určuje taktiež podľa toho, aká produkcia sa v stavbe vykonáva.
Správca dane môže podľa miestnych podmienok základné ročné sadzby dane zo stavieb zvyšovať, ale aj znižovať. Zvýšenie alebo zníženie základnej ročnej sadzby dane môže byť vykonané aj za stavby slúžiace na vykonávanie podnikateľskej a zárobkovej činnosti. Výšku sadzby dane je správca dane povinný upraviť vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľností, ktoré je správca dane povinný vydať každý rok.
Ak z hľadiska presného určenia produkcie vykonávanej v podnikateľských stavbách a následného určenia sadzby dane zo stavieb vzniknú problémy medzi daňovníkom a správcom dane, označenie produkcie správca dane rieši v spolupráci s príslušným štatistickým úradom.
Úľavy z dane
Aj pre daňovníkov podnikateľov môže správca dane podľa miestnych podmienok poskytnúť úľavu z dane z pozemkov najmä na tie pozemky, ktorých hospodárske využitie je obmedzené alebo sťažené, napr. vzhľadom na:
-- ich podkopanie, ich umiestnenie v oblasti dobývacích priestorov alebo pásiem hygienickej ochrany vody,
-- ich postihnutie ekologickými katastrofami,
-- nadmerné imisné zaťaženie,
-- ochranu a tvorbu životného prostredia,
-- to, že pozemky sa nachádzajú v pásmach prírodných liečivých zdrojov a zdrojov prírodných minerálnych vôd stolových.
Ďalej z hľadiska obmedzenia využitia pozemkov môže obec úľavu z dane z pozemkov poskytnúť aj na pozemky rekultivované investičným zúrodňovaním, na rokliny, výmole, vysoké medze s kroviskami alebo kamením, na genofondové plochy, brehové porasty a pod.
Úľavu z dane z pozemkov môže správca dane poskytnúť aj tým fyzickým osobám -- podnikateľom, ktorí sú v evidencii obecného úradu vedení ako samostatne hospodáriaci roľníci, a ktorí začali vykonávať, ale aj vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako svoju hlavnú činnosť na pozemkoch, ktoré sa nachádzajú mimo zastavanej časti obce.
Zákon o dani z nehnuteľností dáva správcovi dane možnosť na poskytnutie daňových úľav aj z dane zo stavieb a dane z bytov. Pri stavbách ide najmä o tie stavby, ktoré zlepšujú stav životného prostredia, ale aj o stavby, ktorých využitie je obmedzené napr. z dôvodu rozsiahlej rekonštrukcie alebo sú umiestnené na podkopanom pozemku a pod.
Oslobodené nehnuteľnosti
Niektorí daňovníci vlastnia, prípadne sú správcami aj takých nehnuteľností, ktoré sú oslobodené od dane. Ide najmä o stavby celospoločenského významu ako aj o pozemky, ktoré sú funkčne spojené s týmito stavbami, a to najmä so stavbami škôl, školských zariadení, zdravotníckych zariadení, stavbami a ich časťami slúžiacimi výhradne na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností, stavbami slúžiacimi ako úradovne osôb a pod.
Podmienka oslobodenia uvedených stavieb od dane je splnená iba vtedy, ak sa takáto stavba nevyužíva na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, alebo ak sa stavba neprenajíma. Ak sa takáto činnosť vykonáva v časti oslobodenej stavby, od dane zo stavieb je oslobodená iba tá časť stavby, ktorá neslúži na vykonávanie podnikateľskej alebo zárobkovej činnosti.
Priznanie dane
Za pozemky, stavby a byty bol daňové priznanie na rok 2004 povinný do 31. januára 2004 podať ten podnikateľ, ktorý nadobudol nehnuteľnosť v priebehu roka 2003, alebo u ktorého oproti predchádzajúcim zdaňovacím obdobiam nastali také zmeny skutočností, ktoré sú rozhodujúce na vyrubenie dane z nehnuteľností a spôsobujú zmenu daňovej povinnosti.
Ak vznikla podnikateľovi povinnosť podania daňového priznania, mal ho podať do uvedeného termínu. Podanie daňového priznania po termíne určeným zákonom, je správca dane povinný daňovníka sankcionovať. Ak podnikateľ priznanie nepodal včas, správca dane mu uloží pokutu vo výške 0,2 % z dane uvedenej v daňovom priznaní za každý deň omeškania, najviac však do výšky 10 % z dane uvedenej v daňovom priznaní. Celková výška pokuty môže byť najviac 1 mil. Sk. Svojim podpisom potvrdzuje podnikateľ v daňovom priznaní pravdivosť a správnosť údajov v ňom uvedených, pričom je povinný daň z nehnuteľností si sám vypočítať a daň zaplatiť.
Platenie dane
Zákonom č. 476/2003 Z. z., ktorým sa od 1. januára 2004 menil a dopĺňal zákon č. 317/1992 Zb. sa upravilo, že iba vyrubená daň z nehnuteľností alebo jej splátky, je splatná v lehotách a termínoch určených zákonom o dani z nehnuteľností. Daň z nehnuteľností sa platí v slovenských korunách.
Na rok 2004 sa vyrubená daň z nehnuteľností platí takto:
-- naraz najneskôr do 31. marca, ak vyrubená daňová povinnosť nepresahuje 5 000 Sk,
-- ak podnikateľ prevádzkuje poľnohospodársku výrobu v troch splátkach, a to 20 % dane do 30. júna, 30 % dane do 30. septembra a 50 % dane do 30. novembra bežného roka,
-- ak podniká v iných oblastiach platí vyrubenú daň v štyroch rovnakých splátkach, a to najneskôr do 31. marca, 30. júna, 30. septembra a 30. novembra bežného roka, na ktorý sa daň vyrubuje.
Odklad platenia
Často sa stáva, že sa daňovník -- podnikateľ dostane do nepriaznivej finančnej situácie, v dôsledku čoho má problémy aj s platením dane z nehnuteľností. V takýchto prípadoch má možnosť požiadať správcu dane o odklad platenia, ak by bolo neodkladné zaplatenie dane spojené s vážnou ujmou daňovníka.
Avšak správca dane povolí odklad platenia dane vtedy, ak dlžná suma dane bude zabezpečená niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa § 544 až 558 Občianskeho zákonníka, alebo ak podľa § 71 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov správca dane rozhodne o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka.
Počas odkladu platenia dane zaplatí daňovník -- podnikateľ úrok z odloženej sumy vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď bol povolený odklad platenia dane. Úrok z odloženej sumy správca dane vyrubí za celú dobu povoleného odkladu platenia dane a je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane sa nemôže daňovník odvolať.
Ak podnikateľ o odklad platenia dane nepožiada a vyrubenú daň z nehnuteľností nezaplatí v takých termínoch a splátkach, ako to určuje zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, je s daňou v omeškaní a podľa § 35b zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov je správca dane povinný vyrubiť sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mala byť splátka dane zaplatená. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je zaplatená daň z nehnuteľností podnikateľom daňovým výdavkom.