Politikov treba vymeniť, nikdy sme ich v histórii nemali takých zlých ako teraz, tvrdí Thanos Veremis. Grécky parlament včera začal prerokúvať program novej vlády vedenej Lukasom Papadimosom. Hlasovať sa o nej má v stredu.
Aké sú šance Lukasa Papadimosa niečo dosiahnuť počas sto dní jeho vlády?
Najväčším príspevkom je jeho prítomnosť, pretože nie je politik, ale technokrat. Väčšina Grékov je na politikov dosť nahnevaná a chcú skutočnú zmenu. To môže spôsobiť, že vo voľbách nebude príliš vysoká účasť. Opoziční konzervatívci síce vedú v prieskumoch, ale pravdepodobne nebudú schopní zostaviť vládu, takže voľby vlastne nič nevyriešia. Papadimos predstavuje novú tvár v politike a aj keď sa jeho mandát končí niekedy vo februári, môže v politike pokračovať. Podľa prieskumov má sympatie osemdesiatich percent Grékov.
Aký je ďalší scenár, keď voľbami sa nová vláda nezostaví?
Možno sa k moci dostanú nové sily. Veľkou zmenou by bola aj veľká koalícia oboch najväčších strán, čo sa nikdy v minulosti nestalo. Keby sa to nepodarilo, tak ďalšie voľby by mohli priniesť šancu pre nové tváre.
Čo je teraz hlavným problémom gréckej politiky?
Nízka úroveň politikov. Nikdy sme v histórii nemali takých zlých politikov ako teraz. Nízkou úrovňou myslím hlavne to, že nikdy neboli zamestnaní. Do politiky išli ihneď po skončení univerzity, nepoznajú skutočný život, nepoznajú spoločnosť, žijú v slonovinovej veži. Treba sa ich zbaviť.
A kto môže prísť namiesto nich?
Je tu potrebná malá strana, ktorá sa odtrhla od konzervatívcov, vedená Dorou Bakoyanni. Nemôže síce voľby vyhrať, ale keby získala viac ako desať percent, tak je to začiatok nejakej zmeny. Alebo sa môžu objaviť úplne nové tváre politikov. Politika v posledných tridsiatich rokov bola demokratická, ľudské práva rešpektované, no bolo v nej veľa korupcie, čo z ľudí urobilo cynikov, podľa ktorých sú všetci politici skorumpovaní. To je v gréckej politike nová vec.
Vidíte možnosť vzniku populistickej strany?
Jediná populistická pravicová strana už v parlamente je, no nie je taká hrozná. Väčším populistom je vodca konzervatívcov Antonis Samaras. Stará komunistická strana vymiera a mladí ľudia v uliciach síce narobia veľa kriku, ale nereprezentujú trend. Trendom je vysoká nezamestnanosť, ktorá je osemnásťpercentná a medzi mladými štyridsaťpercentná. Mladí ľudia situáciu v čoraz väčšom počte riešia emigráciou do Kanady, Austrálie, na Nový Zéland. Je to nová veľká vlna.
Veľkou silou sú odbory ...
.... to je veľký problém. Sú spojené s politickými stranami, konajú podľa ich pokynov. Sú aristokraciou, berú veľké peniaze a málo pracujú. Odmietajú akúkoľvek zmenu. Prísna demokracia by si s nimi mala poradiť a utlmiť ich aktivitu. V histórii toto nemá obdobu, je to nový fenomén od roku 1974, keď sú odbory využívané stranami ako politický nástroj. A vracia sa im to, pretože málo ľudí je teraz organizovaných v odboroch, majú pozíciu privilegovaných, ich vedenie sa správa nerozumne a ľudia sú na ne čím ďalej tým viac alergickí. Častejšie budeme svedkami toho, že ľudia berú právo do svojich rúk.
Hrozí Grécku revolúcia?
Nie, ale ľudia im „natlčú“. Už boli takéto prípady nielen s odborármi, ale aj s politikmi. Tí sa teraz boja chodiť ulicami. Ľudia si ich všímajú a nadávajú im.
Ako teda budú robiť kampaň?
To je dobrá otázka. Nemyslím si, že by každá veľká strana dostala viac než dvadsať percent, možno menej. To bude problém na zostavenie vlády, ak sa obe veľké strany nedohodnú na veľkej koalícii.
Martin Ehl
Hospodářské noviny