Zvýšenie súm životného minima ovplyvní od začiatku školského roka aj posudzovanie žiadostí o sociálne štipendiá. O tie môžu požiadať tak rodičia stredoškolákov, ako aj študenti vysokých škôl.
Prospech zaváži
Každý riaditeľ strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy rozhoduje o tom, či žiakovi prizná sociálne štipendium, alebo nie. Môže, nárok na štipendium zo zákona nie je. Pravidlá pre priznávanie štipendia si stanovujú školy v školskom poriadku. Posudzujú prospech a sociálnu situáciu rodiny. To, že dieťa študuje mimo trvalého bydliska, nemá vplyv na výšku štipendia. Naopak, môže sa stať, že škola odoberie štipendium, ak má žiak viac neospravedlnených hodín, hoci sa sociálna situácia nezmenila, alebo bol podmienečne vylúčený.
Výška štipendia sa určuje percentom zo sumy životného minima dieťaťa. „Pri priemernom prospechu do 2 je to 50 percent z tejto sumy, od 2 do 2,5 už len 35 percent a pri prospech horšom ako 2,5 do 3,5 môže dostať stredoškolák štipendium len vo výške 25 percent,“ vysvetlila Ružena Grochová z Ústavu informácií a prognóz školstva.
Koľko najviac
V práve sa končiacom školskom roku 2010/2011 mohli stredoškoláci dostať sociálne štipendium najviac vo výške 42,31 eura, alebo 29,62 eura a 21,16 eura podľa prospechu v prechádzajúcom polroku. Naposledy ho dostanú vyplatené v júni, maturanti už v máji.
Škola začína vyplácať sociálne štipendium od začiatku školského roka, alebo od prvého dňa v mesiaci počas školského roka, kedy bola žiadosť podaná. Výška štipendia sa podľa Grochovej mení na začiatku, ale aj počas školského roka, ak došlo k zmene prospechu žiaka po polročnej klasifikácii.
Príjmy v rodine
Podmienkou pre poskytnutie sociálneho štipendia je, že spolu so žiakom sa posudzujú aj ďalší členovia domácnosti, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a príspevky k nej. Alebo u ktorých jedna dvanástina príjmu za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o štipendium, je najviac vo výške životného minima. „Ak tento príjem presiahol vypočítané životné minimum rodiny, riaditeľ školy nemôže štipendium priznať,“ uviedla Grochová.
Vysokoškoláci
Študenti vysokých škôl majú na rozdiel od stredoškolákov právny nárok na sociálne štipendium. Podmienkou je, že neštudujú externe, neprekročili štandardnú dĺžku štúdia a nedosiahli ešte vzdelanie druhého stupňa. Ani doktorandi naň nemajú nárok.
Zmenou súm životného minima od 1. júla sa menia aj hlavné parametre výpočtu štipendia. Najmä takzvaná hranica príjmov spoločne posudzovaných osôb, ktorá sa určuje ako súčet súm životného minima všetkých osôb. Dôležitý je potom aj ich rozhodujúci príjem. „Ak bude rozhodujúci príjem spoločne posudzovaných osôb nižší ako je suma životného minima posudzovaných osôb, nárok na sociálne štipendium vznikne,“ uvádza odbor masmediálnej politiky ministerstva školstva.
Výška sociálneho štipendia závisí od konkrétneho prípadu. V novom akademickom roku môže škola vyplácať najviac 220 eur mesačne, ale ak žiadateľ študuje mimo trvalého bydliska, tak je to až 265 eur.