Jakubisko pre HN: Slovenské filmy sú príliš pomalé

Ste predseda poroty. Aký by mal byť víťazný film?
Každý tvorca je ctižiadostivý a verí, že ten jeho film je najlepší. Porotcovia sú idioti, keď mu nedajú ceny, a sú to to anjelici, keď mu dajú Modrého anjela. Ak by bola veľká remíza medzi dvomi filmami, tak sa prikloním k mladším tvorcom.

Je dobré, keď sú porotcovia objektívni?
Nedá sa byť objektívny. Viete, že tak, ako neexistuje objektívna pravda, neexistuje jednotná estetika. Každý má blízko k niečomu inému. To je ako s dirigentom. Keď hral predtým na klavíri, tak pri dirigovaní si dá k sebe bližšie klavír. Preto sa za ten konečný výsledok nemôžem zaručiť, lebo je kompromis piatich pohľadov. A som zvedavý, ako to dopadne.

V súťaži je prvýkrát aj slovenský celovečerný film Dom od Zuzany Liovej. Čo naň hovoríte?
Tento film je na môj vkus trochu pomalý, ale na tom v podstate nezáleží. Zistil som, že pomalé sú skoro všetky filmy. Som prekvapený zo vzniknutého trendu, že filmy vôbec nepočítajú s tým, či ich niekto uvidí alebo nie. Urobia sa a ich originalita je v tom, že sa niekedy na ne nedá pozerať.

Ako to myslíte?
Nehovorím teraz o slovenskom filme, ale o konvencii, ktorú som zažil. Ale vidíte, publikum to vydrží, nezaspí, nikto neomdlie. Možno je to taký trend, ktorý sa má robiť. A možno som stará škola, keď chcem ideu, dej, humor vo filme či dialógy, ktoré by nemali informatívny charakter.

Čo si myslíte o slovenskom filme?
Úspech či neúspech filmu je predovšetkým v scenári a vo fantázii. Keďže sa na Slovensku dlho netočili filmy, odišli určité profesie. Tým pádom odišla rivalita, ktorá posúva dopredu. Kedysi niekto povedal, že talent sa vždy prejaví, ale treba na to aj peniaze. Teraz, keď sa na Slovensku trochu otvorili peňaženky, dúfam, že budú podporovaní ľudia, ktorí neboli.

Je problém naozaj v peniazoch?
Aj tvorcovia musia niečo ukázať. Aj tu na festivale sú filmy, ktoré sú veľmi nudné, rozťahané, nemajú uzrejmenú myšlienku a nenapĺňajú diváka ani úžasom, ani fantáziou. Také filmy nie sú potrebné. Preto je dôležité, aby sa podporovali talenty, lebo z toho vznikne kinematografia, ktorá nás, Slovákov, bude raz skvelo reprezentovať.

Nie je to aj v tom, že by tvorcom chýbala ambícia?
Mladí nechápu, že nie je dôležité za každú cenu nakrútiť film, ale že režisér musí robiť film, o ktorom je presvedčený, že je dobrý. A to je dané tým, čo všetko do toho dá. Neuvedomuje si, že keď nakrúti jeden zlý celovečerný film, už mu nikto nedá peniaze. Príležitosť nakrútiť film nie je taká dôležitá, ako uvedomiť si všetky tie riziká. Chyba u mladých tvorcov je to, že nepozerajú staré filmy, neučia sa. To je ako keby teraz vyšli doktori, a všetko predtým zahodili a robili si svoju vlastnú medicínu.

U vás to tiež vyzerá, že filmy, ktoré ste natočili počas minulého režimu, sú ľuďom bližšie.
Kedysi za mojej doby existoval univerzálny film. Urobil som film a oslovil osemdesiat percent ľudí rôznych záujmov. Teraz sa publikum špecializuje a musíte vyberať film pre určitú skupinu ľudí. Niekedy sa trafíte, niekedy nie. Ja som sa väčšinou trafil. Niekedy som sa netrafil, ale nikto mi nemôže vytknúť, že som urobil film ľavou zadnou.

Napríklad výroba Báthory bola nákladná, a predsa bola u nás prijatá rozpačito. Prečo?
My sme mali vyše pol milióna divákov. Ona nebola prijatá ani tak rozpačito, ale nepáčila sa kritikom. Ale to sa mi stalo pri mnohých filmoch, že balansujem na hrane umenia a komercie. A im sa nepáči, keď je to tak. Boli kritici, ktorí hovorili, že by mali byť pred kinom policajti, aby nepúšťali divákov. A to už vychádza z osobnej averzie. No nezamýšľajú sa, prečo na tú Báthory chodí toľko ľudí a prečo získava toľko cien.

Vraj by ste chceli natočiť ďalšiu rozprávku.
Dokonca som napísal scenár, ale neviem, kedy sa k tomu dostanem. Tá rozprávka sa volá Niečo za niečo a malo by to byť také pokračovanie Perinbaby.