Na čo si musí podľa vás dať firma aj SZČO najväčší pozor pri daňových výdavkoch na auto? V čom robia podnikatelia najväčšie chyby a čoho by sa mali vyvarovať?
Podnikateľ – SZČO, ktorý využíva na služobné účely vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré nie je zaradené do obchodného majetku, by mal mať na pamäti, že za daňový výdavok v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) Zákona o dani z príjmov je možné považovať:
-
výdavky/náklady do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu
-
výdavky vo výške základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy (pre rok 2011 aj 2012 suma 0,183 EUR/km)
-
ďalšie výdavky súvisiace s použitím motorového vozidla na pracovnú cestu (diaľničné poplatky, parkovné), ak súvisia s vykonávaním podnikania
-
daň z motorových vozidiel
V tomto prípade teda nie je možné do daňových výdavkov zahrnúť výdavky na opravy a udržiavanie automobilu, spotrebu olejov, mazadiel a náplní, umývanie vozidla, výdavky na servisné prehliadky, výdavky na havarijné alebo povinné zmluvné poistenie atď.
SZČO, ktorá uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 Zákona o dani z príjmov vo výške 40%, si do daňových výdavkov nemôže uplatniť žiadne ďalšie výdavky súvisiace s využívaním automobilu pre účely podnikania. V sume týchto paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky (vrátane dane z motorových vozidiel, výdavkov na údržbu a opravy automobilu, spotreba mazadiel, olejov a náplní, umývanie autá apod.) okrem poistného na sociálne a zdravotné poistenie.
Firmy i SZČO robia často chyby ak uplatňujú paušálne výdavky na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods. 2 písm. l) tretieho bodu Zákona o dani z príjmov a používajú automobil súčasne na podnikanie aj na súkromné účely.
V zmysle uvedeného ustanovenia uplatňujú daňovníci výdavky na PHL vo výške 80% celkového preukázateľného nákupu PHL za príslušné zdaňovacie obdobie so zohľadnením primeraného počtu najazdených kilometrov.
Ak teda daňovník využíva motorové vozidlo na podnikanie a aj na súkromné účely, môže si uplatniť výdavky na spotrebované PHL vo forme paušálnych výdavkov len do takej výšky, v akom pomere využíva automobil na podnikanie (t.j. nie z celkového nákupu PHL).
Daňovníci, ktorí využívajú na účely podnikania automobily prenajaté formou operatívneho leasingu, by si mali dať taktiež pozor na zahrnutie/nezahrnutie dane z motorových vozidiel do daňových výdavkov. Ak nájomca hradí daň z motorových vozidiel za leasingovú spoločnosť/prenajímateľa, podľa § 21 ods. 2 písm. h) Zákona o dani z príjmov, ide o daň zaplatenú za iného daňovníka, ktorá nie je uznaná za daňový výdavok.
Odpovedala: Andrea Čorbová, Tax assistant
Ako si dáva firma výdavky na auto do daňového priznania? Ktoré strany a riadky v daňovom priznaní sú na to určené?
Výdavky firmy (právnickej osoby), ktoré sú vynaložené na automobily zahrnuté v obchodnom majetku firmy a využívané na jej podnikateľské účely je možné deklarovať prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby (ďalej len ako „DPPO“). V závislosti od typu výdavku je pri niektorých výdavkoch nutné rozlišovať či daný výdavok bude položkou zvyšujúcou alebo znižujúcou výsledok hospodárenia vykázaný na r. 100, strana 2 DPPO.
Daňovým výdavkom je vo všeobecnosti výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený firmou. Takýto výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve firmy alebo zaevidovaný v evidencii firmy.
Za daňovo uznateľné výdavky sú považované napr. výdavky vynaložené v súvislosti s obstaraním automobilu a jeho zaradením do užívania, ktoré ale hospodársky výsledok a základ dane neovplyvnia jednorazovo, ale postupne formou daňových odpisov.
Pre vyčíslenie rozdielu medzi výškou daňových a účtovných odpisov v DPPO je určená III. časť – Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov, tabuľka B – Odpisy hmotného majetku na strane 4 DPPO.
V závislosti od vykázaného rozdielu medzi účtovným a daňovými odpismi sa tento rozdiel prenesie buď do r. 150, strana 2 DPPO (ak sú zaúčtované odpisy vyššie ako daňové) alebo do riadku 250, strana 2 DPPO (ak sú zaúčtované odpisy nižšie ako daňové odpisy).
Tabuľka B riadok 3 DPPO súčasne slúži na vykázanie výšky daňových odpisov, ktoré do základu dane neboli zahrnuté z dôvodu prerušenia odpisovania.
Daňovo uznateľné výdavky napr. výdavky vynaložené na udržiavanie automobilu v riadnom technickom stave, na zabezpečenie automobilu povinnou výbavou, na technické a emisné kontroly, na prevádzkové látky (mazivá, oleje, atď.), daň z motorových vozidiel, dialničné poplatky a mýta, poistné a iné, ktoré vznikajú v priebehu používania automobilu sa v daňovom priznaní osobitne neuvádzajú.
Vyššie uvedené výdavky (náklady) sú súčasťou výsledku hospodárenia uvedeného na r. 100, strana 2 DPPO a tým priamo ovplyvňujú základ dane.
Výdavky na spotrebované pohonné látky (ďalej len ako „PHL“) je možné uplatniť len v rozsahu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon o dani z príjmov. To znamená že:
Nadspotreba PHL – prepočítaná podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii resp. technickom preukaze alebo %- na paušálna nadspotreba alebo nadspotreba vykázaná z prístrojov satelitného systému sledovanie prevádzky vozidiel predstavuje nedaňový výdavok. Hodnota nadspotreby predstavuje položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia a uvádza sa v III. časti – Tabuľky pomocných výpočtov a doplňujúcich údajov, tabuľka A, r. 3, strana 4 DPPO. Po kumulácii položiek tabuľky A je nadspotreba súčasťou r. 130, strana 2 DPPO.
V súvislosti s prevádzkou automobilu môže mať daňovník náplň aj pre riadok č. 8 v časti v III DPPO. Ide o situáciu, keď je automobil predmetom krádeže alebo totálnej škody.
Daňovník je v prípade totálnej škody povinný porovnať jej výšku s výnosom dosiahnutým z jej náhrady (napr. náhrady od poisťovne ale tiež výnosom z predaných náhradných dielov a podobne).
Odpovedala: Veronika Behríková, Tax assistant