Aj keď sa v rámci schváleného vládneho návrhu daňovej reformy uvažuje o zrušení dedičskej dane, v súčasnosti je stále platná a vzhľadom na množstvo nevybavených právnych skutočností na daňových úradoch bude ešte dlho po prípadnom schválení návrhu daňovej reformy slovenským parlamentom existovať. Daňovníci musia v súčasnosti postupovať buď podľa zákona platného do 1. apríla 2002, alebo podľa zákona, ktorý nadobudol účinnosť po 1. apríli 2002. Pred viac než rokom nadobudla účinnosť novela zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností, ktorá výrazne zasiahla do dovtedy platného postupu pri získavaní výnosov z dedičskej dane. Napriek relatívne dlhému obdobiu od nadobudnutia účinnosti novely zákona občanom chýbajú základné znalosti z celého procesu priznania a zaplatenia dane z dedičstva podľa nového právneho predpisu.
Podľa pôvodného vládneho návrhu novely zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov malo ísť o úplne kompletné nové znenie zákona. Po prerokovaní návrhu schválil parlament novelu zákona len v podobe čiastočnej novely pôvodného znenia.
Čo je potrebné zdaniť?
-- Predmetom dane z dedičstva je nadobudnutie majetku dedením po poručiteľovi. Majetkom môže byť hnuteľné veci, nehnuteľnosti, práva a iné majetkové hodnoty a tiež povinnosti, ktoré v čase smrti patrili poručiteľovi a sú predmetom dedenia. Predmetom dedenia je aj majetok poručiteľa nachádzajúci sa v cudzine okrem nehnuteľností.
* Daňovníkom môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo osvedčenia o dedičstve nadobudla majetok po poručiteľovi dedením. V návrhu a tiež v schválenej novele zákona boli taxatívne vymedzené fyzické a právnické osoby, ktoré nie sú daňovníkom dane z dedičstva. Zo zdanenia boli tiež vyňaté osoby zaradené do I. skupiny osôb.
* V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou bol v rámci novely výpočet dane z dedičstva zjednodušený tak, aby si ho daňovník mohol sám vypočítať, priznať a hlavne zaplatiť. Základom dane je čistá hodnota zdedeného majetku, od ktorého je možné odpočítať nezdaniteľnú sumu. V prípade II. skupiny dedičov to je 500-tisíc Sk a v III. skupine dedičov je to 50-tisíc Sk.
Kto je a kto nie je daňovníkom?
-- Daňovníkom dane z dedičstva je dedič, ktorý nadobudol dedičstvo alebo jeho časť podľa právoplatného rozhodnutia o dedičstve. Daňovníkom dane z dedičstva nie je priamy príbuzný poručiteľa a ostatní dedičia patriaci do I. skupiny daňovníkov. Novela zákona rozšírila § 2 o nový odsek 3, podľa ktorého daňovníkom dane z dedičstva tiež nie je orgán štátnej správy, rozpočtová a príspevková organizácia, štátny fond, nadácie a neinvestičné fondy, obce, vyššie územné celky, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa a Národný úrad práce, štátom registrovaná cirkev a tiež občianske združenie. Uvedeným ustanovením boli zo zákona zrušené ustanovenia §§ 17 a 18, ktoré vymedzovali jednotlivé oslobodenia od dane, či už z hľadiska majetkovej podstaty zdedeného majetku alebo z hľadiska subjektu, ktorý majetok nadobúda. Podstatne sa tým odstránila komplikovanosť výpočtu dane z dedičstva pre daňové subjekty pri aplikácii odpočtu jednotlivých nezdaniteľných položiek.
Čo je a čo nie je predmetom dane z dedičstva?
-- Predmetom dane z dedičstva je nadobudnutie dedením hnuteľných a nehnuteľných vecí, práv a majetkových hodnôt. Nové odseky § 3 obsahujú aj negatívnu dikciu, podľa ktorej predmetom dane z dedičstva nie je nadobudnutie nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v cudzine. Čo je dôležité z hľadiska daňovníkov, ale aj správcov dane, predmetom dane z dedičstva nie sú práva zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré v minulosti často spôsobovali množstvo problémov. Predmetom dane z dedičstva nie je aj predĺžené dedičstvo a nárok poručiteľa na odškodnenie, ak poručiteľ podal žiadosť o predbežné prejednanie podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov a ak do smrti poručiteľa nebol nárok uspokojený ústredným orgánom. Rehabilitácie boli do schválenia novely riešené osobitným opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zmena výpočtu základu dane
Od základu dane sa už podľa schválenej novely zákona neodpočítava jednotlivý oslobodený majetok, ale používa sa čistá hodnota zdedeného majetku, od ktorej sa odpočítava nezdaniteľná suma. Nezdaniteľná suma je nové slovné spojenie v systéme zdaňovania transferov majetku, ktorý významne prispeje k urýchleniu celého procesu výberu dedičskej dane. Vzhľadom na to, že dedičia v I. skupine nie sú daňovníkmi dane z dedičstva, v I. skupine sa nezavádza nezdaniteľné minimum. V II. skupine osôb je to pol milióna korún a v III. skupine 50-tisíc korún.
Kĺzavá progresivita nebola zrušená
Vládny návrh na zvýšenie daňových pásiem, a tým aj daňovej progresie, nebol v novele schválený a zostali zachované pôvodné daňové pásma s pôvodnými sadzbami dane od 3 do 10 % v II. skupine dedičov. V III. skupine daňovníkov bolo vo vládnom návrhu navrhnuté ďalšie daňové pásmo so sadzbou dane 50 %, avšak návrh ani v tejto časti v parlamente neprešiel a zostala maximálna sadzba na úrovni 40 % pri hodnote zdedeného majetku presahujúceho 40 miliónov Sk.
Zmena termínu na podanie daňového priznania
Vznik daňovej povinnosti bol ponechaný z pôvodného znenia. Daňová povinnosť vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu o nadobudnutí dedičstva alebo dňom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. Zmenila sa však lehota na podanie daňového priznania. Z pôvodných 60 dní sa zvýšila na 90 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti. Daňové priznanie sa podáva iba v prípade, ak základ dane prevyšuje nezdaniteľnú sumu. V daňovom priznaní si daňovník uvedie všetky požadované údaje a daň si aj sám vypočíta. Za nepodanie daňového priznania dáva zákonodarca správcovi dane možnosť uložiť pokutu najviac 500 Sk, ak ide o fyzickú osobu, alebo 5 000 Sk, ak ide o právnickú osobu. Daňovníci musia v lehote na podanie daňového priznania daň aj zaplatiť. To znamená, že nebudú čakať na platobný výmer z daňového úradu, ako to bolo v minulosti, ale daň zaplatia na základe vlastného výpočtu. Tí daňovníci, ktorým vznikla daňová povinnosť pred 1. aprílom 2002, budú čakať na rozhodnutie daňového úradu o vyrubení dane a až potom daň zaplatia v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia daňového úradu o vyrubení dane. Celý proces vyrubenia dane však prebieha podľa znenia zákona platného do 31. marca 2002. Daň sa platí na daňovom úrade, v obvode ktorého mal naposledy poručiteľ trvalý pobyt. Ak poručiteľ zomrel napr. v Žiline, ale dedič -- daňovník býva v Košiciach, potom sa daň priznáva aj platí v Žiline. Ak poručiteľ nemal v čase smrti trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je miestne príslušný daňový úrad, v obvode ktorého sa majetok poručiteľa nachádza.
Sadzba penále sa znížila
Na rozdiel od pôvodného znenia zákona sa sadzba penále za oneskorenú úhradu dane znížila z 0,5 % na 0,1 % z nedoplatku dane za každý deň omeškania počínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane. Výška penále bola limitovaná aj absolútne do výšky 100 % dlžnej dane. V prípade podania dodatočného priznania sa z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní vypočíta penále v polovičnej sadzbe. Daň ani penále sa nevyrubí, ak nepresiahne 100 Sk.
Účinnosť zákona
Zákon nadobudol účinnosť, na rozdiel od vládneho návrhu, ktorý navrhoval účinnosť od 1. januára 2002, 1. apríla 2002. Ak pred 1. aprílom 2002 vznikla daňová povinnosť k dani z dedičstva, postupuje sa podľa dovtedajších predpisov. Vzhľadom na to, že dedičia si často nesprávne vysvetľujú vznik daňovej povinnosti, podotýkam, že vznik daňovej povinnosti neznamená dátum úmrtia poručiteľa, ale dátum právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve.