Firmy prijímajú čoraz viac ľudí na neštandardné pracovné pomery. Namiesto trvalých úväzkov uzatvárajú dohody či navrhujú prácu na živnosť. Tento trend si všimli pracovné portály a napríklad aj pracovný inštitút CELSI. „Iná“ práca je rozporuplná – na jednej strane oberá zamestnanca o práva, no na druhej strane udržiava zamestnanosť a prospieva ekonomike štátu.
Ľahšia voľba
„Prijímanie a prepúšťanie pracovníkov so štandardnou pracovnou zmluvou je časovo a finančne náročnejšie, napríklad kvôli odstupnému a výpovedným lehotám,“ tvrdí pre HN Marta Kahancová z CELSI. Firmy teda volia „flexibilné“ alternatívy. Často dobrovoľné, ale nezriedka i vynútené. Platí však: lepšia živnosť, dohoda či polovičný úväzok ako čierna práca. „Takéto formy práce môžu prispievať k znižovaniu čiernej práce, pretože možnosť zamestnať niekoho takýmto spôsobom znižuje motiváciu firiem zamestnávať načierno,“ tvrdí Kahancová. Jedným dychom však upozorňuje na celý rad rizík takzvanej prekérnej práce, kam dohody či vynútené živnosti spadajú. „Či je strata časti práv akceptovateľná závisí od jednotlivcov pracujúcich v neštandardných úväzkoch, pre niekoho je to akceptovateľné, pre iného nie. V princípe sa zodpovednosť za sociálne, nemocenské a zdravotné poistenie prenáša zo zamestnávateľa na zamestnanca,“ hovorí. „Pre zamestnanca, samozrejme, znamenajú aj často obmedzený prístup k úverom a hypotékam. Takýto zamestnanec má len malú motiváciu investovať do svojho ďalšieho vzdelávania,“ upozorňuje odborníčka.
Prekérna práca však nie je iba slovenským špecifikom. „Trendy v celej EÚ naznačujú, že s krízou pribúda počet neštandardných úväzkov,“ potvrdzuje Kahancová.
Život na živnosť
Na druhej strane, aj na živnosť možno pracovať s väčšími či menšími právami zamestnanca. „Stretávame sa aj s prácou na živnosť, kde zamestnávateľ a zamestnanec podpisujú mandátnu zmluvu, ktorá presne špecifikuje ich vzájomnú dohodu, práva a povinnosti každej zo zúčastnených strán,“ tvrdí Martina Klubicová z personálnej agentúry
Synergie.
Platí však, že najväčšie práva, istotu, legislatívnu ochranu poskytuje trvalý pracovný pomer – podľa zákona aj polovičný. To však v praxi platiť nemusí, podľa spoločnosti Trexima ľudia na skrátený pracovný úväzok odpracujú priemerne 62 percent času v porovnaní s plným pracovným úväzkom, ich mzda však dosahuje len 47 percent z „plnej“. „Dôvodom je, že títo zamestnanci zväčša vykonávajú menej kvalifikovanú prácu a nedostávajú odmeny a iné benefity ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom,“ tvrdí Róbert Mihály z Treximy. František Kvarda