Miroslav Trnovský sa pustil do podnikania, keď mal viac ako 57 rokov. Doma nechal titul a skúsil šťastie pomocného robotníka na stavbách v Nemecku. "Počas zamestnania som mal zaujímavú prácu, postup, funkcie. Účasť na stavbách priehrad Horný Hričov, Liptovská Mara, v Iraku -- Bagdade vždy po štyri roky boli zaujímavé a poučné. Vždy sa však objavil niekto, kto rozhodol proti mne, bránil v iniciatíve. Prišla nová doba po "nežnej revolúcii" a ja som sa zviezol na jej vlne. Zrejme by som to urobil aj dnes, keby som mal ten vek," hodnotí svoje rozhodnutie ukončiť 33-ročnú prax vo vtedajšom národnom podniku Váhostav. Behanie s lopatou a vedrom v Pasove, NSR, trvalo štyri mesiace. Toľko mu stačilo na rozhliadnutie sa a založenie firmy SkyBau.
"Stavarina znamená pre mňa množstvo ľudí, ktorých je potrebné nájsť, organizovať, viesť a profilovať a presvedčiť, že podnikáme vlastne všetci. Sú to mesiace a roky ťažkej práce, ale aj hmatateľné a viditeľné výsledky -- stavby ako pomníky a výsledky kolektívnej, ale aj osobnej práce, ktoré z myšlienky, zámeru, prerastajú do niečoho, čo človek a občania môžu užívať a tešiť sa z nich," hodnotí Miroslav Trnovský.
Napriek ťažkému fachu nikdy nepomyslel na ústup. Za zdroj svojho úspechu považuje serióznosť a charakternosť, spoľahlivosť, cieľavedomosť. "Som až prílišný detailista a raz sa utopím v práci a v požiadavkách -- nárokoch, aby každý produkoval výkon, na ktorý by mal byť hrdý," hovorí s úsmevom. Spoločnosť Ernst & Young ho za to v roku 2007 ocenila titulom Podnikateľ roka.
Pred pár mesiacmi predal Miroslav Trnovský firmu Skybau skupine Skanska, no stále stojí v jej čele spolu s Ing. Petrom Janíčkom. "Vždy začínate odznova a končíte nejakým výsledkom, spomienkou. Zdá sa, že ten proces sa stále opakuje. Ale každá stavba je iná, iné sú podmienky, účastníci a jej história je neopakovateľná. Rodí sa reťazec ľudí, výsledkov, ktoré vám užnik nemôže zobrať," dodáva.
Hnacím palivom sú pre dnes 76ročného stavebného matadora ľudia - zamestnanci, spolupracovníci. "Vidieť ako otcovia odchádzajú a nahrádzajú ich synovia je niečo krásne, čo sa nedá len tak ľahko obísť a zabudnúť."
A kedy plánuje odpočinok? Tak túto otázku dostáva naozaj veľmi často. Odpoveď je stále rovnaká. "Nikdy, kým budem mať zdravie a záujem o zveľadenie alebo aspoň o udržanie toho, čo sa mi podarilo vybudovať. Dnes už nie pre seba, ale pre rodinu a všetkých, ktorí boli a sú pri tom."
Potom sa bude znova tešiť z toho, čo dovtedy urobil a dosiahol.