Aké možnosti optimalizovať hospodársky výsledok pred koncom roku dáva podnikateľom a firmám podvojné účtovníctvo?
Neexituje jednoduchá a všeobecná metóda optimalizácie hospodárskeho výsledku a základu dane. Pre efektívnu optimalizáciu základu dane je dôležité dlhodobé daňové plánovanie, a to najmä využívanie možností, ktoré poskytujú slovenské zákony. Stratégiu optimalizácie daňovej povinnosti treba vždy určovať u každého daňovníka osobitne.
Ku koncu účtovného obdobia subjekty v prvom rade nesmú zabúdať na tvorbu daňovo uznateľných rezerv a opravných položiek v súlade so zákonom o dani z príjmov. Pri príprave daňového priznania je následne dôležité zabezpečiť, aby všetky náklady, ktoré môžu byť daňovo odpočítateľné, aj skutočne boli odpočítané. Tiež je možné využiť daňové straty z minulých období, prípadne môže byť vhodné zvážiť prerušenie daňového odpisovania.
Pri niektorých nedaňových výdavkov si subjekty optimalizujú daňový základ. Kde robia v tomto smere najviac chýb? Je za takýto prístupok možná pokuta, ak áno tak v akej výške?
Najčastejšie prípady výdavkov, ktorými si podnikateľské subjekty neoprávnene znižujú základ dane, sú najmä výdavky na osobnú spotrebu a výdavky, ktoré neboli vynaložené za účelom dosahovania zisku. S nesprávnym posúdením sa taktiež stretávame v situácii, ked daňovníci vstupujú do transakcií, ktoré pre nich nie sú bežné a rutinné, napr. zlúčenia a následné precenenia. Chyby potom vznikajú z nedostatku skúseností s aplikáciou daňových zákonov v praxi.
Taktiež by sme radi poukázali na otázku transakcií, ktoré majú slovenskí daňovníci so svojimi spriaznenými osobami v zahraničí. Výdavky na tieto transakcie môžu byť daňovo uznateľné iba do výšky, ktorá zodpovedá trhovej cene. Inými slovami, cena za obchody so spriaznenými zahraničnými osobami musí byť taká, akú by si daňovník v obdobnom prípade dohodol aj s nespriaznenou osobou. Pričom posledne menovanú skutočnosť musí byť daňovník schopný preukázať aj daňovému úradu. Podľa našich skúseností sa to daňovníkom nie vždy úspešne podarí.
Sankcia za nesprávne vykázanie dane v daňovom priznaní je suma, ktorá bola dodatočne určená rozhodnutím daňového úradu vynásobená trojnásobkom základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ale minimálne 10%. V prípade, ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom opraví nesprávné posúdenie daňových nákladov, sankcia sa mu zníži o polovicu.
Čo jasne patrí medzi daňové výdavky firiem s podvojným účtovníctvom a čo je problém zaradiť?
Podľa Zákona o dani z príjmov sa považuje za daňový výdavok výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve. Vo všeobecnosti teda výdavok, ktorý bol vynaložený v rámci štandardného výkonu podnikateľskej činnosti, by mal byť daňovo uznateľný. Ak má daňovník určitý neštandardný výdavok, pre správne daňové posúdenie by mal zvážiť, či vie preukázať akým spôsobom tento výdavok prispel k dosiahnutiu, zabezpečeniu či udržaniu jeho zdaniteľného príjmu. To či výdavok je daňový úzko súvisí s charakterom podnikateľskej činnosti konkétneho daňovníka. Ten istý výdavok pre jedného daňovníka môže byť nedaňový, kým u iného daňový.
Dôležitá je taktiež preukázateľnosť vynaloženého výdavku, jeho dostatočné zdokumentovanie. Dôkazná núdza znamená riziko pre podnikateľa, nakoľko daňovník nesie dôkazné bremeno v prípadnom spore s daňovými orgánmi.
Odpovedal: Tomáš Vavrák, z poradenskej spoločnosti PwC