21.10.2004, 00:00

Nezabudnite si zosúladiť vnútorné predpisy

Zákon č. 365 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (tzv. antidiskriminačný zákon), podľa ktorého zamestnávateľ a príslušný orgán odborovej organizácie uzavreli kolektívne zmluvy v zmysle osobitného predpisu, sú povinní uviesť ustanovenia kolektívnych zmlúv do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa jeho účinnosti. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na vnútorné predpisy, na vydávanie ktorých je zamestnávateľ oprávnený. Zákon upravuje nielen uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania, ale zároveň ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k jej porušeniu.

Zákon č. 365 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (tzv. antidiskriminačný zákon), podľa ktorého zamestnávateľ a príslušný orgán odborovej organizácie uzavreli kolektívne zmluvy v zmysle osobitného predpisu, sú povinní uviesť ustanovenia kolektívnych zmlúv do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa jeho účinnosti.
Táto povinnosť sa vzťahuje aj na vnútorné predpisy, na vydávanie ktorých je zamestnávateľ oprávnený. Zákon upravuje nielen uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania, ale zároveň ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k jej porušeniu.

Zo základných ustanovení zákona vyplýva, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva:
-- v zákaze diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu,
-- vo výkone práv a povinnosti v súlade s dobrými mravmi, ako aj
-- v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou, ak je možné prijatie týchto opatrení požadovať vzhľadom na konkrétne okolnosti a na možnosti osoby, ktorá má povinnosť túto zásadu dodržiavať.

Zákonodarca expresis verbis ustanovil, že diskriminácia je:
o
priama diskriminácia,
o nepriama diskriminácia,
o obťažovanie,
o neoprávnený postih,
o pokyn na diskrimináciu a
o nabádanie na diskrimináciu.

Za priamu diskrimináciu sa považuje konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii. Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňuje osobu v porovnaní s inou osobou (nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané na dosiahnutie takého záujmu).
Obťažovanie je také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže odôvodnene považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto osoby, alebo vytváranie nepriateľského, ponižujúceho alebo zastrašujúceho prostredia, alebo ktorého strpenie môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z právnych vzťahov. Pokyn na diskrimináciu tretej osoby.
Neoprávnený postih je také konanie alebo opomenutie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka nepriaznivo a priamo súvisí:
-- s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene alebo v mene inej osoby,
-- s podaním svedeckej výpovede, vysvetlenia alebo súvisí s inou účasťou tejto osoby v konaní vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania.

Diskriminácia právnickej osoby
V kontexte napísaného dávame do osobitnej pozornosti dikciu paragrafu 2 ods. 9 antidiskriminačného zákona, v intenciách ktorého diskriminácia právnickej osoby je nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z dôvodu podľa paragrafu 6 ods. 1 -- "v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných pracovných vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie", ak ide o jej členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, jej zamestnancov, osôb konajúcich v jej mene alebo osôb, v mene ktorých koná táto právnická osoba.

Povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania
Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblastiach ustanovených antidiskriminačným zákonom (to však neplatí, ak by v konkrétnom prípade jej dodržiavanie bolo alebo by mohlo byť v rozpore s opatreniami ustanovenými osobitnými predpismi; potrebnými na zabezpečenie bezpečnosti, vnútorného poriadku, predchádzanie protiprávnej činnosti, zabezpečenie ochrany zdravia alebo ochrany práv, právom chránených záujmov a slobôd osôb). Akcentujeme, že pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.
Pripomíname, že pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania sa použijú ustanovenia antidiskriminačného zákona a aj osobitných zákonov, ak ustanovujú ďalšie dôvody, na základe ktorých sa diskriminácia zakazuje. Zákonodarca tiež ustanovil, že v ktorých prípadoch nie je možné použiť antidiskriminačný zákon, napríklad na rozdielne zaobchádzanie vyplývajúce z podmienok vstupu a zdržiavania sa cudzincov na území SR vrátane zaobchádzania s nimi, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Ustanoveniami antidiskriminačného zákona však nie je dotknuté právo združovať sa ani právo na zakladanie odborových organizácií. Osobitnú pozornosť zákonodarca venuje úprave v súvislosti s uplatňovaním zásady rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní, ako aj v pracovnoprávnych vzťahoch a v obdobných právnych vzťahoch.

Právna ochrana a konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
Každý má podľa antidiskriminačného zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Každý sa že teda môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmov alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania.
Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania:
-- upustil od svojho konania,
-- ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo
-- poskytol primerané zadosťučinenie.
Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť nemajetkovej ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.
Právo na náhradu škody alebo právo na inú náhradu podľa osobitných predpisov, napr. paragrafu 41 ods. 9 Zákonníka práce, nie je týmto dotknuté. V konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa účastník môže dať zastupovať aj právnickou osobou, ktorej takéto oprávnenie priznáva osobitný zákon alebo ktorej cieľom činnosti alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou.
Dôkazné bremeno je na žalovanom, ktorý musí preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca predloží súdu dôkazy, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Na konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, pravda, ak antidiskriminačný zákon neustanovuje inak. Do pozornosti dávame tiež skutočnosť, že antidiskriminačný zákon upravuje aj otázky súvisiace s pripustením rozdielneho zaobchádzania, a to v paragrafe 8, na ktorý odkazujeme. Antidiskriminačný zákon prebral právne akty ES a EÚ, t. j. smernice Rady z rokov 2000 a 1996, ktorých zoznam obsahuje príloha k zákonu č. 365/2004 Z. z.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.