Štát vám vypláca dôchodok, no ešte predtým, než ho dostanete, vám z neho ten istý štát strhne daň. Zdá sa to absurdné? Takto to funguje v mnohých štátoch EÚ.
Najvyššiu mieru zdanenia starobných dôchodkov majú Švédsko a Dánsko – viac ako 25 percent. Sadzbu dane z dôchodkov presahujúcu 15 percent majú napríklad aj Rakúsko, Nemecko, Holandsko či Fínsko. Relatívne nízku daň z dôchodkov, teda pod 10 percent, majú okrem postkomunistických len tri krajiny – Francúzsko, Portugalsko a Španielsko. Budú sa zdaňovať aj slovenské dôchodky?

Oslobodené poistné a daň
Poradkyňa premiérky pre sociálne veci Ľubica Navrátilová hovorí, že platí zásada, že daň je spravodlivá a každý príjem zdanený. „Vo väčšine európskych štátov je poistné na dôchodkové poistenie oslobodené od dane z príjmu fyzických osôb a výnimkou nie je v súčasnosti ani Slovenská republika. To znamená, že pri nezdanení dôchodkov ide o porušenie zásady spravodlivosti dane,“ tvrdí Navrátilová. Nepredpokladá však, že by sa v najbližšej budúcnosti niekto rozhodol zdaniť slovenské dôchodky – podľa nej by to neprinieslo veľa peňazí a bolo by to politicky neúnosné.

V súčasnosti sa na Slovensku starobné dôchodkové poistenie platí z nezdaneného príjmu a vyplácané dôchodky nie sú zdanené. Má sa to však zmeniť. „Od budúceho roka už poistné nebude oslobodené od dane z príjmu fyzických osôb,“ hovorí Ľubica Navrátilová.

Vo vládnej analýze dôchodkového systému sa o zdaňovaní dôchodkov na Slovensku píše toto: „Vzhľadom na to, že dnešný dôchodkový systém je viac-menej zásluhový (existujú v ňom aj prvky solidarity) a zároveň poistné nie je zdanené, je odôvodnené, aby dôchodky podliehali zdaneniu. V prípade, ak dôjde ku zmenám na strane zásluhového priznávania dôchodkov a poistné by nezostalo oslobodené od dane z príjmov, zdanenie dôchodkov sa neodporúča ako vhodná alternatíva zmenšovania príjmových nerovností.“ Ako potvrdila hovorkyňa rezortu práce Slavomíra Selešová, v najbližšej dobe sa neuvažuje o zdaňovaní dôchodkov.

Odborníci sú skôr proti
Analytik INESS Radovan Ďurana by pred zdanením dôchodkov uprednostnil úpravu vzorca výpočtu dôchodkov. „Zdaňovanie dôchodkov je len jedno z technických riešení ako kontrolovať maximálnu výšku dôchodku a rozdiely medzi priznanými dôchodkami. Rovnaký výsledok sa dá dosiahnuť nastavením vzorca výpočtu dôchodku. Výplata a následné zdanenie dôchodku je administratívne náročnejšia metóda,“ vysvetľuje Ďurana.

S daňou z dôchodkov, ktoré sa už v súčasnosti vyplácajú, by však súhlasil. „Pokiaľ by štát dokázal dôchodky zdaňovať zrážkovo a nezaťažoval by dôchodcov daňovou administratívou, bolo by to akceptovateľné riešenie pre už priznané dôchodky. Pre nové dôchodky mi sa mi zdá zmysluplnejšie upraviť vzorec výpočtu,“ dodáva Radovan Ďurana. Daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková upozorňuje na priepastný rozdiel vo výške slovenských a európskych dôchodkov. „Zdanenie dôchodkov na Slovensku by malo logiku napríklad za predpokladu, že bude stanovený určitý minimálny dôchodok povedzme 1 000 eur, alebo vtedy, keby zdaneniu podliehal len príjem nad určitú hranicu, napríklad 700 eur. Ostatné dôchodky by neboli daňovou ani odvodovou povinnosťou dotknuté,“ hovorí Bednáriková.

V Európskej únii sa občania stávajú penzistami v priemere o tri roky neskôr ako na Slovensku. Iba vo Francúzsku a na Malte odchádzajú ľudia do dôchodku skôr ako na Slovensku. Tieto i ďalšie krajiny únie už ale oznámili, že do roku 2020 zvýšia dôchodkový vek v priemere na 68 rokov. Slovensko sa takisto pridáva k zvyšovaniu dôchodkového veku. Urobí tak postupne od roku 2016 v závislosti od priemernej strednej dĺžky života v dôchodkovom veku.