Trhovníci nervózne posedávajú, niektorí prekladajú kurčatá z jednej strany na druhú. Zaháňajú tým nudu a zároveň sa snažia vytvoriť dojem, že aj oni majú plné ruky práce. Trik však nefunguje, ľudia majú strach a kurence už niekoľko dní nekupujú. Vedia svoje. Po Ázii sa šíri vtáčia chrípka.
Desať zasiahnutých území, dvadsať miliónov kusov utratenej hydiny a do stredy trinásť ľudských obetí. Za všetkými týmito faktami a číslami stojí nebezpečný vírus H5N1 ohrozujúci tunajší región a v prípade mutácie potenciálne aj zvyšok sveta.
Vedci sa obávajú, že keby došlo k premiešaniu "klasického" chrípkového vírusu, pochádzajúceho, napríklad, zo severnej pologule s ázijskou vtáčou chrípkou, mohol by vzniknúť nový druh veľmi nákazlivej choroby. Niet pochýb o tom, že situácia by bola oveľa vážnejšia, ako v prípade epidémie syndrómu akútneho respiračného zlyhania známeho po skratkou SARS, na následky ktorej zomrelo vlani viac ako 800 ľudí. Zmutovaný vírus by teoreticky mohol zabíjať po tisícoch, šíril by sa totiž vzduchom, zatiaľ čo SARS sa prenášal len kvapôčkovou infekciou a to do vzdialenosti jedného metra od chorého.

Chronológia
Ochorenie človeka na vtáčiu chrípku bolo prvýkrát zaznamenané v roku 1997 v Hongkongu, kedy z 18 nakazených ľudí zomrelo šesť a 1,4 milióna kurčiat muselo byť zabitých. Rozhodnutie tamojších úradov utratiť väčšinu hydiny sa ukázalo ako jediné správne. Vírus sa podarilo na ostrove izolovať a zabrániť tak vzniku potenciálnej epidémie. Odvtedy sa vtáčia chrípka objavila v menšom rozsahu v Ázii a minulý rok aj v Holandsku.
Chronológia poslednej vlny sa začala písať 15. decembra minulého roku, kedy výskyt vírusu oznámila Južná Kórea. Už 12. januára zomreli na následky vtáčej chrípky prví traja ľudia vo Vietname a o deň neskôr hlásilo Japonsko šesťtisíc uhynutých kurčiat. Zatiaľ čo na Taiwane sa objavila miernejšia forma chrípky typu H5N2, Thajsko 22. januára po týždňoch špekulácií priznalo výskyt nebezpečného vírusu H5N1. O štyri dni neskôr tu zaznamenali prvú ľudskú obeť. Približne v tom čase sa objavili prvé prípady chrípky na farme pri hlavnom meste Kambodže Phnom Penhi a rovnako aj v Laose. So značným oneskorením ohlásila výskyt vírusu na svojom území Indonézia a Čína. A práve Čína robí Svetovej zdravotníckej organizácii najväčšie vrásky na čele. Podľa odborníkov je zrod prípadnej pandémie možný na mieste, kde vedľa seba žijú ľudia, hydina a prasatá, čo je napríklad na juhu Číny. V týchto podmienkach môže dôjsť k rekombinácii jednotlivých vírusov, pričom ako "nádoba na miešanie" slúži organizmus prasaťa.

Kuracie mäso mizne z jedálneho lístka
Tragikomicky pôsobia všetky snahy thajskej vlády o to, aby tamojší ľudia začali opäť konzumovať kurčatá a vajcia. Až do prepuknutia krízy zaujímala táto krajina v produkcii hydiny jedno z prvých miest v Ázii. Pre chorobu, ktorá zasiahla desať provincií, však muselo byť utratených 11 miliónov kusov. Premiér Thaksin Šinavatra si už niekoľkokrát v priebehu dvoch týždňov dával demonštratívne pred televíznymi kamerami na obed kura. Faktom ale zostáva, že do domácich prístavov sa začali vracať kontajnery s tonami mrazeného kuracieho mäsa, ktoré predovšetkým Japonsko a štáty EÚ v obave z nákazy vracajú.
Rovnako sa o bezpečnosti konzumácie snažia verejnosť presvedčiť predstavitelia Singapuru. Aj keď je tu situácia iná ako v Thajsku, ľudská myseľ funguje po svojom. Pred najobľúbenejším jedlom, ktorým tu bola ryža s posekanými kúskami kuraťa, dostávajú dnes prednosť kombinácie s inými druhmi mäsa. Aj Singapurské aerolínie stiahli hydinu z jedálneho lístka úplne.

Odborníci strach nezaženú
Podľa oficiálnych údajov poklesol nákup kuracieho mäsa v Singapure za posledné dva týždne v obchodoch o dvadsať percent a na trhoch dokonca o tridsať percent. Ľudia sa orientujú na morské ryby a iné druhy mäsa. Nepomáha ani uisťovanie odborníkov.
"Samozrejme, že biznis býval lepší, za posledné dni som toho veľa nepredal," hovorí etnický Číňan stredného veku predávajúci na trhu v Chinatowne. Smutným paradoxom jeho situácie zostáva, že väčšina hydiny, ktorú predáva, pochádza z bezpečnej Brazílie, rovnako ako 53 % importu všetkého mrazeného kuracieho mäsa do Singapuru. Aj keď sa vtáčia chrípka do Latinskej Ameriky nedostala, predavač krčí ramenami a konštatuje: "Podobné veci ľudia nepočujú, jednoducho sa dnes boja kupovať kurčatá." Dva balíčky s mrazenými prsičkami z Thajska zostávajú v jeho chladiacej vitríne ležať ladom.

Prečo práve Ázia?
Za posledných sto rokov sa Ázia stala miestom zrodu dvoch z troch chrípkových pandémií. V roku 1957 bola na území Singapuru, obľúbenej a dovtedy pomerne dostupnej destinácii tisícov imigrantov z Číny, identifikovaná tzv. Ázijská chrípka. Po rokoch vedci vypátrali jej pôvod v čínskej provincii Guizhou. Spoločne s tzv. Hongkonskou chrípkou z roku 1968, kedy sa do vtedajšej britskej kolónie sťahovali utečenci z kontinentálnej Číny utekajúci z vlasti pred kultúrnou revolúciou, si spolu vyžiadali 1,5 milióna ľudských obetí.
Experti sa domnievajú, že ázijský región vďačí za fakt, že sa stal už niekoľkokrát epicentrom nebezpečných chrípok, hneď niekoľkým faktorom. Na prvom mieste je to populácia. V Číne žije viac ľudí ako na celom africkom kontinente. Preto niet divu, že osemdesiat percent nových kmeňov ľudskej chrípky sa v priebehu posledných desaťročí objavilo najskôr tu. Ďalším dôvodom môže byť ázijský spôsob farmárčenia, kedy chovatelia hydiny a prasiat žijú v tesnom kontakte s domácimi zvieratami. Svoju úlohu hrá tiež obľúbený spôsob nakupovania na ázijských trhoch, kde ľudia uprednostňujú možnosť, "ošiahať" si tovar ešte pred porážkou. Kontinentu nenahráva ani tropická a subtropická klíma. Predovšetkým v juhovýchodnej Ázii sa vďaka vysokým teplotám a vlhkosti držia a šíria chrípkové ochorenia v podstate v priebehu celého roka. V neposlednom rade istý podiel na vzniku nebezpečných chrípok nesú tiež sťahovavé vtáky. Vedci teraz pracujú na teórii, či to neboli práve ony, kto rozniesol ochorenie do desiatich krajín kontinentu. Tieto faktory robia tunajšie prostredie viac ako ideálnym na šírenie vírusu, akým je H5N1. Ázii preto nezostáva nič iné, ako kooperovať boj proti chrípke a snažiť sa izolovať zamorené oblasti. A nakoniec dúfať, že nedôjde k naplneniu katastrofických scenárov.

Pandémia Španielskej chrípky
Najväčší zabijak tohto typu v histórii ľudstva niesol meno Španielska chrípka. Podľa vedcov vznikla v priebehu prvej svetovej vojny v preľudnenom vojenskom tábore pri Etaples na severe Francúzska. Na jej následky zomrelo v rokoch 1918 a 1919 viac ako 40 miliónov ľudí. Chrípka dostala svoje meno podľa toho, že na ňu ochorel tiež vtedajší španielsky monarcha. Na základni, kde sa ako potrava chovali kurence, husi a pravdepodobne aj malé prasce, prebývalo v tábore stotisíc vojakov naraz. A práve v tomto prostredí s primitívnou hygienou, kde denne dochádzalo k tesnému kontaktu ľudí so zvieratami, vznikli ideálne podmienky na zrod nového vírusu. Objavili sa však aj špekulácie, že chorobu priniesli do Európy čínski robotníci, ktorí pomáhali spojencom kopať na bojiskách zákopy.