Je to prípad nášho čitateľa z HN Poradne, ktorého rodičia sa rozviedli ešte pred 40 rokmi. „Ako dieťa sme sa ja a moja sestra s otcom stretávali, v dospelosti už nie. Pred piatimi rokmi otec zomrel, Pár mesiacov pred smrťou sa stretol s mojou sestrou, ktorá bývala v rovnakom meste ako on. Keď zomrel, dozvedel som sa, že dostala od neho byt,“ sťažuje sa nám so svojím problémom. Jemu ako synovi nebolo oznámené, že sa vôbec konalo dedičské konanie. Nevie, ako sa zachovať v takejto sitácii, a tak nás žiada o radu.
Vydediť niekoho nie je jednoduché
Ak sa otec rozhodol vydediť, nebolo by to je také jednoduché. Musel by totiž splniť viacero podmienok. Zákon tak chráni dedičov, ktorých by chceli ich príbuzní vydediť napríklad v afekte. Ide najmä o takzvaných neopomenuteľných dedičov, ktorí majú právo dediť, hoci s tým poručiteľ nemusí súhlasiť. To je aj prípad nášho čitateľa.
Treba splniť viacero podmienok
Zákon hovorí o niekoľkých dôvodoch, pre ktoré môžete svojich potomkov vydediť - a to vtedy, ak sa potomok nestaral o poručiteľa počas choroby či staroby, keď bol odsúdený do väzenia najmenej na jeden rok, alebo vedie dlhodobo neusporiadaný život. Vydediť za istých okolností nášho čitateľa mohli len formou listiny o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet. Musí obsahovať presný dátum a okruh vydedených osôb a vlastnoručný podpis vášho otca. Dôvod vydedenia je vždy vhodné uviesť čo najkonkrétnejšie.
Ako mu radí právnička Hedviga Takáčová, treba napísať na príslušný okresný súd v mieste posledného trvalého pobytu vášho otca, napísať údaje o ňom /narodenie, úmrtie/ a vaše údaje, že ste syn nebohého a žiadať o oznámenie o dedičskom konaní. „Následne podľa výsledku, ak byt bol predmetom dedičského konania, môžete podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa paragrafu 485 Občianskeho zákonníka. Lehota je tri roky odo dňa právoplatného skončenia dedičského konania,“ tvrdí Takáčová. Uvedená žaloba nie je dôvodom vylučujúcim povolenie obnovy konania o dedičstve.
Dôvody vydedenia určuje Občiansky zákonník takto:
- ak sa dedič správa v rozpore s dobrými mravmi a neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch
- neprejavuje o poručiteľa záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať
- bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka
- vedie trvalo neusporiadaný život.