Rotácia Zeme sa spomaľuje a ľudia musia na to reagovať. Preto občas treba pridať k roku jednu sekundu, aby sa superpresné atómové hodiny znovu zosynchronizovali s otáčkami Zeme.
Preto sa k poslednej júnovej hodine tohto roka pridá tzv. skoková sekunda. Po čase 23:59:59 bude nasledovať čas 23:59:60. Až následne preskočí na dátum 1. júl 0:00:00. Posledný júnový deň tak bude mať o sekundu viac - 86 401 sekúnd.
Prečo takéto riešenie? Ak počítač vidí rovnakú sekundu dvakrát za sebou, logicky reaguje tak, akoby nastala chyba. A tá môže spôsobiť veľa problémov. Napríklad bankové prevody nemusia prísť načas, alebo dokonca vôbec. GPS môže omylom poslať auto o desiatky metrov ďalej a podobne. Ak by sme jednu sekundu nepridali, matematici predpokladajú, že už nikdy nebudeme schopní správne sa zosynchronizovať s rotáciou Zeme.
Kvôli tejto chybe už mali problémy služby ako LinkedIn, FourSquare a Yelp, viacerým dátovým centrám sa nezanedbateľne zvýšila spotreba elektrickej energie a pre chybu dokonca meškali lietadlá.
Naposledy sa skoková sekunda aplikovala na konci júna 2012, kedy spôsobila problémy Linuxu. V linuxovom jadre sa nachádzali až dve chyby, ktoré spôsobovali alebo mohli spôsobovať problémy so skokovou sekundou. Napríklad jednu, ktorá kvôli tzv. livelocku spôsobuje zamrznutie Linuxu, objavili v polovici marca 2012. Podľa dostupných informácií však spôsobila len menšie problémy.
Obavy z posúvania času nemajú len pracovníci informačných technológií a na ne napojených služieb, ale aj obyvatelia Veľkej Británie. Neustále pridávanie sekúnd môže totiž „nabúrať“ systém Greenwichského hlavného času (GMT), který sa určuje okamihom, kedy Slnko prekračuje Greenwichský poludník. Niekoľko sekúnd sa dá zatiaľ tolerovať, ale v budúcnosti by to už mohli byť aj minúty. To by potom narušilo koncepciu časových pásiem.
Od posledných problémov s časom pri prechode z druhého milénia do tretieho uplynulo už 15 rokov. Odvtedy sa ľudsto stalo ešte viac závislejšie na technológiách, ktoré si zakladajú na presných časových údajoch.