Predstavte si, že ako syn máte doma ťažko chorého rodiča. Nechcete ho dať do ústavu, a tak sa z lásky alebo z „generačnej“ povinnosti oňho staráte doma. Keďže z niečoho treba aj žiť, snažíte sa zároveň aspoň o aký-taký zárobok. Viete, že aj v takej situácii je možné dostať od štátu príspevok na opatrovanie? Ale len za určitých podmienok. Za akých, ukážeme vám na príbehu nášho čitateľa Ivana.
Od minulého roka sa Ivan stará o svoju ťažko chorú matku, ku ktorej však chodí niekoľkokrát do mesiaca aj profesionálna opatrovateľka, ale tá prichádza len na niekoľko hodín do mesiaca. V každom prípade je hlavná starostlivosť na synovi matky. Nie je to preňho jednoduché, pretože má aj vlastné zamestnanie na trojštvrtinový úväzok.
Keďže postarať sa o matku si vyžaduje najväčšiu každodennú pozornosť, Ivana zaujímalo, či môže na starostlivosť o blízkeho člena rodiny prispieť aj štát. Obrátili sme sa preto na odborníčku v tejto oblasti.
„Zákon u nás umožňuje poberať peňažný príspevok za opatrovanie aj vtedy, ak sa opatrovanej osobe už poskytuje opatrovateľská služba, ale v rozsahu najviac 8 hodín mesačne,“ vysvetľuje Ľubica Navrátilová, odborníčka na sociálne zabezpečenie. Ako dodáva, zároveň skutočne môže platiť aj to, že človek, ktorý niekoho takto opatruje, môže mať aj svoje zamestnanie. Ale v takom prípade je dôležité, že čistý príjem danej osoby z tohto zamestnania nesmie presiahnuť dvojnásobok životného minima. „V súčasnosti je to suma vo výške 389,16 eura. Ak by ju presiahla, nárok na príspevok nie je,“ hovorí odborníčka. Ivanov zárobok v práci je o málo nižší než táto hranica, teda kritériu vyhovuje.
Suma, ktorú potom možno získať od štátu, sa odvíja od príjmu opatrovanej osoby, teda v našom prípade od dôchodku Ivanovej matky – od 482 eur. „Kompenzačné príspevky sú u nás totiž založené na tom, že na financovaní svojho opatrovania sa podieľa aj samotný opatrovaný,“ dodáva Navrátilová.
Ak sa staráte o starých ľudí, štát rozlišuje podľa miesta dva spôsoby:
a) v prostredí opatrovaného
b) v zariadeniach uspôsobených na tento účel
| Pre výpočet príspevku platí nasledujúci postup: |
– dôchodkový príjem opatrovanej osoby môže dosahovať maximálne 1,4-násobok životného
minima (je to suma 272,5 eura, čo nie je Ivanov prípad, keďže jeho matka má
dôchodok až 482 eur), a vtedy patrí opatrovanému 111,32 percenta životného minima.
– ak príjem opatrovaného predsa len presiahne 1,4-násobok životného minima (272,5 eura),
príspevok sa kráti o určitú sumu, a to o takú, o ktorú presahuje príjem opatrovaného
spomínaný 1,4-násobok životného minima. A práve toto je Ivanov prípad. Keďže matkin
dôchodok presahuje určenú hranicu o 209,5 eura, o túto čiastku sa zníži maximálna výška
možného príspevku, čiže v tomto prípade vznikne nárok na celkovú sumu 7,2 eura.
- mesačný príspevok štátu opatrovanej matke, o ktorú sa stará jej syn Ivan, je teda
vo výške 7,2 eura.
| Zhrnutie: | |
| maximum príjmu opatrovateľa | 389,16 eura |
| maximálny príspevok | 216,7 eura |
| 1,4-násobok životného minima | 272,5 eura |
| príjem opatrovaného | 482 eura |
| príjem opatrovaného „mínus“ 1,4-nás. životného minima | 209,5 eura |
| výsledok: výška príspevku | 7,2 eura |
| Príspevky pre dôchodcov so zdravotným postihnutím sú najmä: | |
| 1. | na kúpu pomôcky |
| 2. | na úpravu pomôcky |
| 3. | na opravu pomôcky |
| 4. | na kúpu zdvíhacieho zariadenia |
| 5. | na prepravu |
| 6. | na úpravu bytu |
| 7. | na úpravu rodinného domu |
| 8. | na kompenzáciu zvýšených výdavkov |
| 9. | na opatrovanie |
Zdroj: Ľ. Navrátilová, expertka na sociálne veci