02.09.2004, 00:00
Dôchodca a vyplácanie dividend, Práva veriteľa.

Dôchodca a vyplácanie dividend
Chcem vedieť či ako dôchodca si môžem vyplácať dividendy zo svojej s. r. o., keď ako dôchodca nemôžem riadne pracovať?
-- Na vašu otázku nie je možné jednoznačne odpovedať, nakoľko je veľmi všeobecná. Nie je jasné, prečo nemôžete riadne pracovať ako dôchodca, pokiaľ máte tento záujem. Dôchodcovia od 1. januára 2004 majú možnosť zarábať bez obmedzenia a pritom poberať dôchodok v plnej výške. Zákonom o sociálnom poistení sa totiž upustilo od zásady dôchodok alebo zárobok. Táto zásada do konca minulého roka obmedzovala všetky skupiny dôchodcov. Pracujúcim dôchodcom sa dôchodok vyplácal iba vtedy, keď mali pracovnú zmluvu na obdobie, ktoré nepresiahlo rok. Do konca minulého roka nebolo možné poberať dôchodok skôr ako po dosiahnutí dôchodkového veku. Dnes je možné požiadať o predčasný dôchodok, a to už po desiatich rokoch zamestnania. Popri poberaní predčasného aj starobného dôchodku je možné bez obmedzenia pracovať. Na základe Zákonníka práce dôchodcovia môžu pracovať na pracovný pomer alebo na dohodu o vykonaní práce.
Pýtate sa, či si môžete vyplácať dividendy zo svojej s. r. o. Dividenda je podiel akcionára na čistom zisku akciovej spoločnosti. Výška dividendy sa stanoví ako podiel na zisku akciovej spoločnosti, ktorý schváli valné zhromaždenie po dotovaní povinnej výšky rezervných fondov pripadajúci na nominálnu hodnotu všetkých akcií. Akcionár dostane vyplatený podiel na dividende zodpovedajúci nominálnej hodnote ním vlastnených akcií. Keďže spomínate spol. s r. o., predpokladám, že máte na mysli právo na podiel na zisku. Predpokladom realizácie tohto práva spoločníka je rozhodnutie valného zhromaždenia, že sa zisk alebo jeho časť použije na rozdelenie medzi spoločníkov. Rozhodovanie o rozdelení zisku patrí v zmysle § 125 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka do pôsobnosti valného zhromaždenia. Valné zhromaždenie môže rozhodnúť o použití zisku iným spôsobom, napríklad že sa celý zisk alebo jeho časť použije na financovanie ďalšieho rozvoja spoločnosti, alebo že sa zo zisku zvýši základné imanie spoločnosti. Obchodný zákonník upravuje nárok spoločníka na podiel na zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom.
Toto ustanovenie je dispozitívne a použije sa v prípade, že spoločenská zmluva neobsahuje inú úpravu určenia výšky podielu na zisku. Spoločenská zmluva môže upravovať výšku podielu na zisku rovnakú pre všetkých spoločníkov bez ohľadu na rozsah splatenia a výšku vkladov alebo určenie podielu na zisku podľa pomeru ich vkladov, bez ohľadu na výšku ich splatenia, pripadne si môžu určiť iný spôsob. Spoločnosť môže rozdeľovať medzi spoločníkov vždy len čistý zisk zistený na základe ročnej účtovnej závierky po odpočítaní súm pripadajúcich na dane a znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov, ktoré spoločnosť vytvára povinne a o neuhradenú stratu z minulých období. Rozdelený môže byť čistý zisk zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy vytvorené zo zisku, ktorých použitie nie je v zákone ustanovené. Ide o fondy, ktoré spoločnosť vytvára dobrovoľne a ich použitie nie je účelovo viazané a obmedzené zákonom. Spoločnosť nemôže rozdeliť čistý zisk alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak by týmto rozdelením bolo ohrozené vlastné imanie, minimálne vo výške základného imania spolu s rezervnými fondmi ktoré sú povinne vytvárané.

Práva veriteľa
Aké práva majú veritelia pri vzniku obchodno-záväzkového vzťahu?
-- Z hľadiska práv veriteľa v obchodnom záväzkovom vzťahu podľa Obchodného zákonníka sú významné najmä ustanovenia nasledujúcich paragrafov:
§ 293, podľa ktorého môže veriteľ požadovať pri solidárnom záväzku plnenie od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov s tým, že plnenie ponúknuté iným dlžníkom je povinný prijať,
§ 296, v ktorom je zakotvená možnosť vymáhania nedeliteľného plnenia (dlhu) ktorýmkoľvek zo spoluveriteľov od dlžníka, ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva niečo iné,
§ 299, t. j. na osobitné práva záložného veriteľa a ochranu dobromyseľného záložného veriteľa v nadväznosti na jeho právnu úpravu v Občianskom zákonníku,
§ 300 a § 302, niektoré doplňujúce ustanovenia o zmluvnej pokute v nadväznosti na jej úpravu v Občianskom zákonníku. Oprávnená strana (veriteľ) tu nie je povinný dokazovať, že mu skutočne vznikla škoda z porušenia povinnosti dlžníka,
§ v prospech veriteľa je upravené ručenie v ustanovení § 303 až § 312, pričom právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi (§ 310),
§ 313 až § 322 o bankovej záruke, ako aj ustanovenie § 323 o uznaní záväzku sú jednoznačne v prospech veriteľa, keďže sa tak nimi zabezpečujú záväzky zo strany dlžníka. Napr. pri uznaní záväzku podľa ustanovenia § 323 ods. 1 jeho účinky nastávajú aj v prípade, že pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná a uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi,
§ 324, podľa ktorého pri oneskorenom alebo chybnom plnení nie sú dotknuté nároky veriteľa na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, pričom pri chybnom plnení sa mení obsah záväzku dlžníka takým spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom veriteľa,
§ 330 ods. 1 a 2 je prospešné pre veriteľa, lebo ak mu dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstva a pri plnení peňažného dlhu sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
Zákon tu vychádza priamo z postavenia veriteľa:
§ 331 zabezpečuje ochranu veriteľa aj v prípade, že za dlžníkov plní záväzok iná osoba,
§ 337 ustanovuje prioritné miesto plnenia peňažného záväzku, sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko veriteľa, v ktorom mu má dlžník na svoje nebezpečenstvo a náklady plniť peňažný záväzok, ak zmluva alebo Obchodný zákonník neustanovujú inak,
§ 340 ods. 2 sa uprednostňuje vôľa veriteľa ohľadne času plnenia, ak nie je v zmluve určený čas plnenia,
podľa § 343 aj pri výhode veriteľa čo do skoršieho plnenia zo strany dlžníka, nemôže dlžník od neho požadovať úroky,
§ 353 veriteľ má právo na náhradu škody voči dlžníkovi spôsobenej zánikom záväzku, ide o objektívne právo obmedzené len nemožnosťou plnenia okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť,
§ 358 a § 363 o započítaní pohľadávok v prípade, ak ide o spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde a tiež postup, ak pohľadávka bola prevedená na niekoľko osôb,
§ 365 a § 369 riešia omeškanie dlžníka v prospech veriteľa.
Pokiaľ ide o ustanovenie § 369 ods. 1 treba povedať, že v praxi si často veritelia dostatočne neuvedomujú, že ide o ustanovenie, ktoré platí v spojení s ustanovením § 502 len vtedy, ak pri peňažnom záväzku nemajú dohodnuté a určené úroky z omeškania v zmluve. Výška zmluvne dohodnutých úrokov z omeškania nie je v Obchodnom zákonníku ani iných právnych predpisoch obmedzená, musí však byť v súlade zo zásadami poctivého obchodného styku,
§ 402 a nasl. podľa ktorých veriteľ môže ovplyvniť svojim aktívnym konaním spočívanie alebo pretrhnutie premlčacej lehoty.

24. jún 2022 09:57