Henkel, Volkswagen, Deutsche Telekom. V poslednom čase sa k nim pripojilo aj ministerstvo práce v Nemecku. Sú to inštitúcie, ktoré si uvedomili, že voľný čas svojich zamestnancov patrí výhradne im ako súkromným osobám a taktiež ich rodinám. A nie robote. Na svojich pracoviskách preto zaviedli striktné pravidlá, kedy a za akých výnimočných okolností môžu zamestnancom chodiť maily domov alebo im môže zavolať zamestnávateľ. V Brazílii dokonca od februára tohto roku majú na niečo podobné aj zákon. Ten rieši, ako sa majú preplácať pracovníkom nadčasy za dobu, ktorú strávili korešpondenciou a pracovnými telefonátmi počas voľna.

Vo východnej Európe je to inak
Ako píšu české Lidové noviny, situácia je u našich západných susedov celkom iná. Prípady, keď si to firma zmluvne „ošetrí“, sú výnimočné. V niektorých spoločnostiach môže byť obmedzenie komunikácie po skončení bežnej pracovnej doby súčasťou štandardnej firemnej kultúry. To sa však zvyčajne nespája s konkrétnym nariadením.
Touto problematikou sa v Česku nezaoberajú ani odbory. Práve tie pritom na Západe dokázali v súvislosti s týmto problémom presadiť radikálne zmeny.

Pohľad psychológa
Ústretovosť a snaha vyhovieť zamestnávateľovi byť neustále dostupný na telefóne aj na internete môže z dlhodobého hľadiska viesť k psychickým problémom. Tvrdia to odborníci. Podľa nich je situácia ešte viac vyhrotená, ak sa to spája aj s upozorneniami o dôvodoch, ktoré by mohli viesť k výpovedi. Podľa psychológa Michala Waltera je jasným dôsledkom stres ako reakcia na nezvládnutie neprimeranej záťaže. Ľudia dostupní 24 hodín sa podľa neho stanú ľahšie aj workoholikmi. Problémom je to najmä pri ľuďoch, ktorí nemajú dostatočné osobné vzťahy a práca je pre nich naplnením života. Ľudia, ktorí tieto vzťahy majú, sa rizikám zo zaťahovania práce do osobného voľna ubránia oveľa ľahšie.