Pracovali ste v zahraničí, alebo ste tam mali založenú živnosť? Daňové priznanie musíte podať. Otázne je, kde. V krajine, kde ste platili dane, alebo na Slovensku? Závisí to od toho, kde ste vedený ako daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, teda inak povedané rezident. Slovenským rezidentom ste vtedy, ak tu máte trvalý pobyt, alebo sa tu zdržiavate minimálne 183 dní v roku. Vtedy priznávate príjmy zo zahraničia u nás, teda na Slovensku. Neznamená to však, že dane budete platiť dvakrát. Ak vám váš zamestnávateľ dane strhával v krajine, kde ste pracovali, a u nás podávate priznanie, dvojitému zdaneniu zabránite výberom správnej metódy. Či už metódou zápočtu dane alebo vyňatia príjmov.
Úroky v Maďarsku
Inú situáciu zažíva Ľuboš Kopecký z Veľkého Krtíša. Ten síce v zahraničí nepracoval ani nepodnikal, ale v maďarskej banke mal uložené úspory, ktoré sa mu zhodnocovali. „Naše banky už dlhší čas neposkytujú takmer žiadny úrok, tak som vložil peniaze tam. Ešte vlani som aj dostal vyplatené úroky,“ vysvetľuje Ľuboš. Inak je Ľuboš riadne zamestnaný na Slovensku. Maďarská banka mu z tohto úroku stiahla daň vo výške 16 %. V daňovom priznaní, ktoré podá na Slovensku musí použiť metódu zápočtu dane, čo vyplýva zo Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Maďarskou republikou. „Ak daň zaplatená v cudzom štáte je nižšia ako daň vypočítaná podľa slovenského zákona o dani z príjmov, občan musí vzniknutý rozdiel na Slovensku doplatiť,“ vysvetľuje Jozef Mihál, odborník na dane a odvody. Pozor, to však neplatí ak ste v zahraničí pracovali ako zamestnanec, teda na trvalý pracovný pomer. V takom prípade platí, že si môžete vybrať metódu, ktorá je pre vás výhodnejšia. Pri príjmoch z úrokov možnosť voľby metódy neexistuje. Musíte sa striktne držať zmluvy uzavretej s Maďarskom, teda použiť metódu zápočtu dane.
Daň treba vyrovnať
Podľa daňového poradcu Branislava Kováča však nášmu čitateľovi nemala byť v Maďarku zrazená žiadna daň. „V zmysle Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Maďarskom a Smernice EÚ o úrokových príjmoch vášmu čitateľovi v Maďarsku nemali zraziť žiadnu daň z úrokov, keďže je daňovým rezidentom u nás,“ vysvetľuje Branislav Kováč audítor a daňový poradca spoločnosti Recte audit dat k. s. Úroky tak mali byť riadne zdanené u nás a podľa našich pravidiel. Keďže sa tak nestalo, pán Kopecký len doplatí na dani rozdiel medzi daňou v Maďarsku a našou sadzbou - podľa metódy zápočtu dane. To znamená, že doplatí z úrokov 3 %, teda sumu do výšky slovenskej dane (19 %). „Použije oddiel VII riadok 2 a oddiel X na účely zápočtu dane,“ dodáva Kováč.
Zistite, či ste rezident SR
Ak ste mali vlani príjmy zo zahraničia a váhate, či podať daňové priznanie aj na Slovensku, musíte ako prvé určiť, či ste rezident SR. Zákon o dani z príjmov používa pre pojem rezident SR výraz daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ide o rovnocenné názvy.
Daňový rezident musí na Slovensku podať daňové priznanie z celosvetových príjmov – čiže z príjmov, ktoré dosiahol na Slovensku aj v zahraničí. Priznanie je povinný podať vtedy, ak úhrn všetkých príjmov presiahol 1 822,37 eura.
Kto je slovenským daňovým rezidentom?
Základným ukazovateľom je fakt, kde máte trvalý pobyt. „Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je podľa § 2 písm. d) zákona o dani z príjmov fyzická osoba, ktorá má na území Slovenska trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava; fyzická osoba sa obvykle zdržiava na území Slovenskej republiky, ak na území Slovenska nemá trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu,“ hovorí daňová poradkyňa Miriam Buliková.
Avšak nie je to stopercentne rozhodujúci ukazovateľ. Môže stať to, že síce máte na Slovensku trvalý pobyt a ste podľa toho rezidentom, ale podľa vnútroštátneho práva štátu, z ktorého ste mali príjem, ste rezidentom tam. Ide o takzvaný konflikt rezidencie.
Otázna rezidencia
Takéto situácie riešia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré má Slovensko uzatvorené s jednotlivými štátmi. Každá zmluva obsahuje rozhraničovanie kritériá, pomocou ktorých sa určí rezidencia. Tie sa berú do úvahy v poradí, v akom sú v zmluve uvedené až dovtedy, pokiaľ nevyjde len jeden štát ako štát rezidencie. Nemusia sa teda využiť všetky kritériá.
Sú to:
– existencia stáleho bytu, stredisko životných záujmov
– miesto obvyklého zdržiavania sa
– štátna príslušnosť
– vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvného štátu orgánov štátu
„Ak po aplikovaní rozhraničujúcich kritérií zistíte, že ste daňovým rezidentom v inej krajine aj napriek trvalému bydlisku v SR, odporúča sa na príslušnom daňovom úrade v zahraničí, prípadne na Slovensku, si vybaviť potvrdenie o tom, že ste daňovým rezidentom v príslušnej krajine,“ radí Buliková. Toto potvrdenie budete potrebovať pre slovenské daňové úrady.
Rezidencia sa posudzuje vždy len za dané zdaňovacie obdobie, čiže rok.
Pokiaľ nie ste daňovým rezidentom SR, zdaňujete na Slovensku len príjmy zo Slovenska.
Kedy ste rezidentom SR?
Ak máte na Slovensku trvalý pobyt, chodili ste napríklad na „týždňovky“ do Česka, či ste dennodenne dochádzali do zamestnania do Rakúska či Maďarska, alebo ste pracovali a zdržiavali sa v zahraničí menej ako 183 dní v roku.
Kedy nie ste rezidentom SR?
Ak máte na Slovensku trvalý pobyt, ale pracujete napríklad vo Švajčiarsku, kde spolu s vami žije aj vaša rodina – stredisko životných záujmov sa presunulo do Švajčiarska, celosvetové príjmy priznáte tam.