StoryEditor

Zákaz konkurencie pre členov predstavenstva a dozornej rady

Viete aký rozsah má zákaz konkurencie pre členov predstavenstva a dozornej rady a ako riešiť jeho prípadné porušenie?
Rozsah zákazu konkurencie v prípade a. s. je vymedzený jednak osobne a jednak vecne. Z hľadiska osobnej pôsobnosti sa zákaz konkurencie vzťahuje tak na členov predstavenstva ako aj na členov dozornej rady. Pretože ide o kogentnú úpravu Obchodného zákonníka (OBZ), stanovami ani žiadnym iným úkonom valného zhromaždenia alebo iného orgánu spoločnosti nie je možné vyňať niektorého člena predstavenstva alebo dozornej rady spod zákazu konkurenčného konania.

Vecný rozsah zákazu konkurencie je vymedzený jednotne pre členov predstavenstva a dozornej rady v ustanovení § 196 OBZ a rozumejú sa ním tieto konania:
a) uzatváranie obchodov, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, buď vo vlastnom mene alebo na vlastný účet konajúceho,
b) sprostredkúvanie obchodov spoločnosti pre iné osoby,
c) účasť na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a
d) vykonávanie činnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o spoločnosť, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, ktorej štatutárneho orgánu je členom.

Takto vymedzený rozsah zákazu konkurencie možno stanovami jedine rozšíriť, nemožno ho však zúžiť alebo dokonca vylúčiť. V súvislosti s vymedzením vecného rozsahu zákazu konkurencie si je potrebné uvedomiť, že sa vzťahuje aj na postavenie člena predstavenstva alebo dozornej rady ako komitenta alebo sprostredkovateľa. Člen predstavenstva alebo dozornej rady takisto nemôže byť spoločníkom vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom v komanditnej spoločnosti. Zákaz konkurencie sa vzťahuje aj na činnosť v štatutárnych orgánov právnických osôb s podobným predmetom podnikania ako má a. s. s výnimkou, že ide o jej dcérsku spoločnosť.

Voči členovi predstavenstva alebo dozornej rady, ktorý porušil zákaz konkurencie, môže spoločnosť uplatniť tieto sankcie:
a) nárok na vydanie prospechu z obchodu, ktorým bol porušený zákaz konkurencie,
b) prevedenie tomu zodpovedajúcich práv na spoločnosť,
c) nárok na náhradu škody.

Nároky uvedené pod písmenami a) a b) sa vzájomne dopĺňajú, pretože nárok na vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom bol porušený zákaz konkurencie, možno uplatniť iba v prípade, ak je obchod alebo jeho časť už konzumovaná. Naopak, nárok na prevedenie práv z konkurenčného obchodu na spoločnosť prichádza do úvahy vtedy, ak obchod ešte nebol realizovaný a spoločnosť môže vstúpiť do práv člena predstavenstva, ktorý porušil zákaz konkurencie. Prospechom z konkurenčného obchodu môže byť predovšetkým čistý zisk z daného obchodu, ale môže ísť aj o inú neoprávnene získanú výhodu, napr. bezodplatné získanie práva.
Oba uvedené nároky možno uplatniť v trojmesačnej subjektívnej lehote, ktorá sa začína počítať odo dňa, keď sa spoločnosť dozvedela o obchode, pri ktorom bol porušený zákaz konkurencie. Nárok spoločnosti však zanikne najneskôr v jednoročnej objektívnej lehote počítanej odo dňa vzniku nároku na vydanie prospechu alebo na prevedenie tomu zodpovedajúcich práv. Ide o prekluzívne lehoty, čo má za následok, že po ich uplynutí sa prípadné plnenie získané od porušovateľa zákazu konkurencie považuje za bezdôvodné obohatenie zo strany spoločnosti. Takisto aj súd prihliada na uplynutie prekluzívnej lehoty ex offo a uplatnený nárok spoločnosti musí zamietnuť.

Náhrada škody
Proti nepriaznivým následkom uplynutia prekluzívnej lehoty sa môže spoločnosť brániť tak, že uplatní voči členovi predstavenstva alebo dozornej rady, ktorý porušil zákaz konkurencie, nárok na náhradu škody. Na tento nárok sa totiž nevzťahujú prekluzívne lehoty uvedené v § 65 ods. 3 OBZ. Nárok na náhradu škody sa totiž premlčuje v štvorročnej lehote odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto je za ňu zodpovedný. Najneskôr sa však nárok na náhradu škody premlčí uplynutím 10 rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu zákazu konkurencie.
Okrem dlhších lehôt na uplatnenie nároku je ďalšou výhodou skutočnosť, že v rámci náhrady škody si možno uplatniť aj stratu zisku, ktorú by spoločnosť dosiahla, keby daný obchod realizovala sama. V takom prípade však už nebude samozrejme možné uplatniť popri nároku na náhradu škody aj nárok na vydanie prospechu, pretože by už išlo o duplicitné plnenia, a tým aj o bezdôvodné obohatenie na strane spoločnosti. Nárok na náhradu škody môže na rozdiel od nároku na vydanie prospechu alebo na prevedenie tomu zodpovedajúcich práv okrem samotnej spoločnosti uplatniť aj jej akcionár alebo veriteľ spoločnosti (§ 182 ods. 2 a § 194 ods. 9 OBZ).
Viac informácií týkajúcich sa povinností a práv členov predstavenstva a dozornej rady nájdete v kapitole Orgány a. s. v odbornej publikácii Akciová spoločnosť, jej organizačné a finančné riadenie (Právo a manažment číslo: 12/2003).
25. máj 2022 21:44