Legendárny americký spisovateľ, scenárista, divadelný a filmový režisér gréckeho pôvodu Elia Kazan už nie je medzi živými. Trojnásobný držiteľ Oscara zomrel v nedeľu vo veku 94 rokov vo svojom dome v Manhattane. Kazan, ktorý pomohol na filmové plátna uviesť mená ako Marlon Brando, James Dean, Warren Beatty či Robert de Niro, sa narodil 7. septembra 1909 vo vtedajšom Konstantinopole ako Elia Kazanjoglus. Keď mal štyri roky, jeho grécka rodina emigrovala do New Yorku. Tu sa Kazan už ako mladý muž dostal k divadlu a postupne sa na Broadwayi prepracoval od javiskového robotníka k režisérovi.
Počas 40. rokov sa presadil ako režisér hier Arthura Millera a Tennesseeho Williamsa (Smrť obchodného cestujúceho, Električka menom túžba, Mačka na rozpálenej plechovej streche, Všetci moji synovia). Ako režisér debutoval Kazan krátkometrážnou snímkou The People of the Cumberland (1937). Svoj herecký debut si odkrútil dva roky predtým vo filme Pie in the Sky. Po skončení druhej svetovej vojny sa venoval réžii filmových drám, často so spoločensko-kritickým zameraním. Jeho povojnové filmy Džentlmenská dohoda, odhaľujúci antisemitizmus v povojnovej Amerike, a V prístave boli ocenené Oscarmi za najlepšiu réžiu. Ďalšími vysoko hodnotenými sú filmy Viva Zapata!, Na východ od raja, Tichá dohoda a Posledný magnát . "Nakrúcal svoje filmy v období, keď vedel všetko najlepšie otec. Ale v jeho diele sa otcovia môžu mýliť," napísal o Kazanovi kritik Richard Schickel.
Od 60. rokov sa Kazan venoval aj písaniu kníh a viaceré jeho romány sa dostali na zoznamy bestsellerov. Svoje prvé dve knihy Amerika, Amerika -- autobiograficky zafarbený román -- a The Arrangement (Tichá dohoda) pretavil aj do filmovej podoby. "Už ako malý chlapec som chcel mať tri alebo štyri životy," povedal Kazan o svojej práci ako spisovateľ, herec a režisér. V roku 1947 založil v New Yorku hereckú školu Actors Studio, kde do roku 1962 pôsobil ako pedagóg.
Tieňom na Kazanovej kariére bolo obdobie začiatku 50. rokov, keď v USA prepukla antikomunistická hystéria. V januári 1952 ho predvolali pred McCarthyho Výbor pre neamerickú činnosť. Pýtali sa ho na jeho činnosť v 30. rokoch, keď bol šéfom ľavicovej divadelnej skupiny. Členovia výboru od neho chceli, aby menoval tých svojich kolegov, ktorí boli členmi americkej komunistickej strany. Kazan to najprv odmietol urobiť. Potom sa však podvolil a menoval okrem iných scenáristov Clifforda Odetsa a Lillian Helmanovú. Na udeľovaní Oscarov v roku 1999, na ktorom Kazan dostal cenu za celoživotné dielo, mu časť publika na protest demonštratívne netlieskala.
Vo svojej autobiografii Kazan píše o rozhovore s Arthurom Millerom v roku 1952, keď mu o svojom vypočúvaní povedal: "Šéf štúdia Fox Skouras mi dal najavo, že už nebudem môcť nakrúcať filmy, ak neprezradím ľavičiarov vo svojej skupine. A prečo, dočerta, by som sa mal vzdať nakrúcania filmov? Prečo by som mal utajovať ich členstvo v komunistickej strane, o ktorom si nemyslím, že by malo byť utajované, a prečo by som mal brániť ľudí, o ktorých viem, že ich rovnako niekto čo najskôr udá? Dlhé roky komunistov nenávidím a neviem, prečo by som si mal kvôli nim ničiť kariéru." Kazan nikdy neprejavil pocit viny nad tým, že prezradil osem svojich kamarátov a pripravil ich tým o prácu. Tento tieň na jeho životopise vyvažuje, že vo svojich dielach kritizoval spoločenské neduhy ako obmedzovanie žien, zneužívanie moci či rasovú neznášanlivosť.
StoryEditor