„Má nárok zamestnávateľ nevyplatiť mi mzdu za posledný mesiac, keďže mi končí dvojmesačná výpovedná lehota?,“ pýta sa nás čitateľka Ľubica v HN Poradni. Celé dva mesiace riadne chodila do zamestnania, až posledné štyri dni čerpala dovolenku so súhlasom zamestnávateľa. Pôvodne mala 21 dní dovolenky, ale s jej čerpaním zamestnávateľ nesúhlasil. „Dôvodom nevyplatenia mzdy je vraj neodovzdanie pracovných povinností formou odovzdávajúceho protokolu. Ja som len referentka a nič som písomne nepreberala, tak nevidím dôvom odovzdávať niečo písomne. Ústne som všetko odovzdala a vysvetlila,“ bráni sa.
Vaše nároky chráni Zákonník práce
Ako jej radí advokát Arpád Barczi, Zákonník práce upravuje nárok zamestnanca na mzdu. Všímať by ste si mali najmä paragrafy 47 a 118. Teda konkrétne, povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. „Zamestnávateľ je povinný prideľovať vám prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky.“ Vy ako zamestnanec musíte vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Mzda vám patrí. Inak firma porušuje zákon
Podľa paragrafu 118 vám firma musí zaplatiť mzdu. Zákonník práce však bližšie neurčuje, aký rozsah má mať táto práca a čo všetko do nej spadá. „Ak teda ste vykonávali prácu počas rozhodného obdobia, teda keď ste mali byť v zamestnaní a mali ste pracovať, bude veľmi ťažké zo strany zamestnávateľa dokazovať, že ste nepracovali. Ďalšou otázkou je, či takéto odovzdanie agendy bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, v náplni práce alebo v inom predpise zamestnávateľa, a teda či pre vás takáto povinnosť vyplýva.“
Pri porušení Zákonníka práce môže firme uložiť pokutu inšpektorát práce. Ak by ste chceli na zamestnávateľa podať trestné oznámenie, musíte v ňom uviesť všetky okolnosti nasvedčujúce spáchanie trestného činu týkajúce sa nevyplatenia mzdy a priložiť listinné dôkazy. Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi.