Hoci je júl a dovolenky v plnom prúde, tento mesiac je vhodný aj na založenie živnosti. Prečo? Lebo v prvom roku podnikania ušetríte. Neplatíte sociálne odvody. Táto povinnosť vznikne až o rok – od 1. júla 2016.
Platenie odvodov bude potom závisieť od príjmov, ktoré uvediete v daňovom priznaní. Dnes vám povieme, s čím všetkým by ste mali počítať.
Aké sú živností
1. voľné živnosti – podmienkou prevádzkovania je len splnenie všeobecných podmienok
2. remeselné živnosti – podmienkou je aj odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore
3. viazané živnosti – podmienkou je aj odborná spôsobilosť získaná inak ako vyučením v odbore
Všeobecné podmienky sú:
a) dosiahnutie 18 rokov
b) spôsobilosť na právne úkony
c) bezúhonnosť
Možnosti založenia živnosti
Každý, kto si chce založiť živnosť, musí to ohlásiť živnostenskému úradu, miestne príslušnému podľa svojho bydliska alebo sídla právnickej osoby. Existujú tri spôsoby ohlásenia živnosti:
1. osobne – na jednotnom kontaktnom mieste, teda na okresnom úrade, odbore živnostenského podnikania
2. elektronicky – prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy www.slovensko.sk
3. pomocou špecializovanej firmy, ktorá za vás všetko vybaví; cena je niekoľko desiatok eur.
Živnostenský úrad preskúma, či sú splnené všetky podmienky. Ak áno, najneskôr do troch pracovných dní odo dňa ohlásenia živnosti a dodania výpisu z registra trestov vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení.
Viac sa o zakladaní živnosti, jej prerušení alebo skončení, dozviete v utorok v Hospodárskych novinách.
HNporadňa
Čo vás môže pri živnosti prekvapiť:
1.
Pozor na príspevok z úradu práce
Úrady lipnú na dátumoch uvedených na osvedčení o živnostenskom oprávnení. Dátum vydania osvedčenia musí byť často až o mesiac skorší, ako je dátum samotného vzniku živnostenského oprávnenia. Táto doba medzi vydaním a vznikom býva rôzna od úradu k úradu a závisí od toho, ako rýchlo sú úradníci schopní vypracovať zmluvnú dokumentáciu. Ak toto ich pravidlo porušíte, príspevok, hoci schválený, nemusíte dostať. Úradníci sa pritom vždy odvolávajú na európske pravidlá.
2.
Nekonkurujte zamestnávateľovi
Ak podnikáte popri zamestnaní, mali by ste vedieť, že vášho zamestnávateľa chráni zákon. Zamestnanec môže popri svojej práci vykonávať aj inú zárobkovú činnosť. Ale ak má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, tak len s jeho súhlasom. Iná situácia je, ak váš zamestnávateľ pôsobí napríklad v oblasti IT a vy sa rozhodnete popri zamestnaní vyučovať na živnosť cudzí jazyk. V takom prípade to nemusíte zamestnávateľovi oznamovať.
3.
Podnikať sa dá aj bez prideleného DIČ
Po založení živnosti živnostenský úrad automaticky oznámi finančnej správe vznik platiteľa dane z príjmu fyzických osôb. Daňový úrad potom podnikateľa zaregistruje, pridelí mu DIČ a zašle mu o tom osvedčenie. Na DIČ kartičku však podnikatelia často čakajú aj viac ako mesiac. Pritom sa mylne domnievajú, že kým ju nemajú, nemôžu podnikať. Účtovná jednotka však môže vystavovať účtovné doklady aj bez prideleného DIČ.
4.
Živnosť sa obnovuje automaticky
Úrad živnosť preruší (pozastaví) na dobu podľa požiadavky živnostníka (najviac na tri roky, najmenej na pol roka). Ale nasledujúci deň po uplynutí tejto lehoty živnosť automaticky pokračuje. Fyzická osoba sa tak opäť stane podnikateľom, a to aj vtedy, keď sa o tom nedozvie. Živnostenský úrad totiž neoznamuje koniec prerušenia ani skutočnosť, odkedy je už živnosť znova funkčná. Dátum si preto treba poznačiť a ustrážiť. Dôsledky zanedbania tejto rady môžu byť nepríjemné najmä vo vzťahu k daňovému úradu alebo úradu práce.
Napríklad: Osoba je zamestnaná a pred koncom roka sa jej automaticky živnosť obnoví. Takýto človek by sa potom nemal spoliehať, že ročné zúčtovanie dane mu urobí zamestnávateľ. Mal by podať daňové priznanie, do ktorého zahrnie príjmy zo zamestnania, ako aj príjmy z podnikania, hoci boli nulové.
5.
Pozor na dátumy
Podnikatelia často hovoria, že chcú zrušiť alebo pozastaviť živnosť od 1. dňa nasledujúceho mesiaca a stanovia si deň skončenia živnosti na posledný deň predchádzajúceho mesiaca. To však znamená, že posledný deň v mesiaci nebudú mať štatút podnikateľa. Ak v ten deň ešte urobia nejaký biznis úkon, riskujú, že podnikajú bez oprávnenia. Kto chce skončiť alebo prerušiť živnosť od určitého dňa, musí uviesť ako deň skončenia alebo pozastavenia živnosti tento deň, a nie predchádzajúci deň.
6.
Ďalšie rady pri pozastavení a zrušení živnosti
– Ak nechce byť živnostník podnikateľom menej ako pol roka, má jedinú možnosť: zrušiť živnosť. Lebo pozastavenie živnosti je možné najmenej na pol roka. Pri zrušení živnosti obmedzenie nie je.
– Ak nechce byť živnostník podnikateľom dlhšie ako tri roky, má jedinú možnosť: zrušiť živnosť ešte pred uplynutím doby pozastavenia, pretože pozastavenie je možné najviac na tri roky.
– Prerušenie živnosti je finančne výhodnejšie ako zrušenie, pretože pri opätovnom pokračovaní v podnikaní netreba znova platiť všetky poplatky (5 eur za každú voľnú živnosť, 15 eur za remeselnú či viazanú živnosť). Jediný poplatok je za prerušenie živnosti, a to 4 eurá.
– Pri živnostiach, pri ktorých je problematické preukazovanie odbornej spôsobilosti (remeselné a viazané živnosti), je lepšie živnosť prerušiť ako skončiť. Lebo v prípade pokračovania nebude treba znova absolvovať „preukazovaciu tortúru“.
Zdroj: Boris Kukumberg, zakladateľ portálu firmáreň.sk