Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do trvajúceho právneho pomeru nastúpi namiesto dlžníka, alebo popri pôvodnom dlžníkovi tretia osoba -- preberateľ. Predpokladom prevzatia dlhu je existencia záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Prevzatie dlhu spočíva v tom, že do trvajúceho právneho pomeru nastúpi namiesto dlžníka, alebo popri pôvodnom dlžníkovi tretia osoba -- preberateľ.

Podľa tohto môže byť prevzatie dlhu dvojaké:
* privatívna intercesia, pri ktorej pôvodný dlžník sa nahradzuje novým (§ 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka),
* kumulatívna intercesia, pri ktorej k pôvodnému dlžníkovi pristupuje nový dlžník (§ 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Predpokladom vzniku inštitútu prevzatia dlhu je existencia záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Nie je podstatné, či tento vzťah vznikol na základe právneho úkonu alebo na základe iných právnych skutočností. K prevzatiu dlhu môže dôjsť aj pri pluralite subjektov na strane veriteľov alebo dlžníkov a bez ohľadu na stanovený alebo dohodnutý spôsob plnenia. V zásade je prípustná aj pluralita preberateľov dlhu alebo prevzatie dlhu od niekoľkých dlžníkov jediným preberateľom a pod. K prevzatiu dlhu by však nemohlo účinne dôjsť pri takých záväzkových právnych vzťahoch, obsahom ktorých by bol taký dlh, prevzatie ktorého by vylučoval právny predpis, výrok súdu, dohoda účastníkov alebo samotná povaha záväzku.
Nemožno prevziať ani dlh, splnenie ktorého je viazané iba na osobu dlžníka. Okrem zmluvného prevzatia dlhu môže dôjsť k prechodu dlhu na základe zákona (napr. dedením), alebo na základe rozhodnutia súdu (napr. rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov).
K platnému prevzatiu dlhu sa vyžaduje písomná zmluva medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou o tom, že tretia osoba preberá dlh a nastupuje ako nový dlžník do právneho pomeru namiesto pôvodného dlžníka. Zmluva o prevzatí dlhu musí byť písomná, inak je neplatná (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na základe iných právnych skutočností (napr. ústnou dohodou) nemôže dôjsť k prevzatiu dlhu. Na prebratie dlhu musí dať veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu môže byť udelený buď vopred, alebo dodatočne. Pre prejav veriteľa neustanovuje zákon nijaké formálne náležitosti. Takisto nie je rozhodujúce, či ho veriteľ dá pôvodnému alebo novému dlžníkovi. Ak by veriteľ nedal súhlas na prevzatie dlhu, je prevzatie neplatné. Takáto zmluva by mohla potom založiť právny pomer iba medzi dlžníkom a treťou osobou, ktorý by nemohol ovplyvniť právny pomer medzi veriteľom a dlžníkom. Veriteľ by nebol povinný v takomto prípade prijať plnenie od preberateľa.
Prevzatie dlhu (privatívna intercesia) má vplyv na právne postavenie pôvodného dlžníka, preberateľa i veriteľa:
* pre pôvodného dlžníka prevzatie dlhu znamená, že sa zbaví povinnosti splniť dlh,
* preberateľ sa stáva zaviazaným namiesto pôvodného dlžníka,
* veriteľ môže požadovať splnenie svojej pohľadávky iba od preberateľa a zároveň vzniká mu povinnosť prijať plnenie od preberateľa, inak by sa dostal do omeškania (Živnostník a podnikanie, číslo: 11/2004).