Vyslanie alebo školenie v zahraničí

Otázka: Zamestnávateľ ma na tri mesiace posiela do zahraničia, avšak tvrdí, že nejde o vyslanie, ale zvyšovanie kvalifikácie. Preto mi nepriznáva práva a povinnosti spojené s vyslaním, no dal mi vyplniť formulár A1 pre Sociálnu poisťovňu. A ten sa dáva pri vysielaní. Zamestnávateľ tvrdil, že mi to dal len formálne. Neporušuje zákon?

Odpoveď: „Vyslanie“ sa využíva aj v prípade krátkodobých pracovných ciest do členských štátov Európskej únie, keď sa na zamestnancov počas ich služobnej cesty vzťahujú slovenské zákony sociálneho zabezpečenia. Vášmu zamestnávateľovi zrejme ide o to, aby ste zostali poistený tu na území Slovenska.

Dvaja dediči bytu a nájomné zmluvy

Otázka: S bratom sme zdedili byt, každý polovicu. Chceme vziať  podnájomníčky, ale v byte by bývala aj moja dcéra-študentka. Máme uzatvoriť jednu spoločnú nájomnú zmluvu so štyrmi nájomníčkami, alebo ja s dvoma a brat tiež s dvoma? Napríklad energie má na svoje meno brat, ja zase internet.

Odpoveď: V prípade spoluvlastníctva, ak nie je vlastníctvo k veci reálne vymedzené, podpisujte nájomnú zmluvu spoločne s bratom pre každého nájomníka samostatne. Podľa Občianskeho zákonníka platí, že pri právnych úkonoch týkajúcich sa spoločnej veci majú oprávnenia a povinnosti všetci spoluvlastníci spoločne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou, ktorá sa počíta podľa veľkosti podielov. Vy máte každý po polovici, takže zmluvu podpisujte obidvaja. V zmluve by som odporúčal kvôli predídeniu konfliktom určiť (aj tak to je 50% - 50%) rozdelenie príjmov na polovicu a takisto aj rozdelenie výdavkov.

„Odpočúvanie“ pracovných telefónov

Otázka: Môže zamestnávateľ vyhladávať momentálnu polohu zamestnanca v teréne s pomocou mobilného telefónu alebo GPS? Nejde o skryté sledovanie, je to v súlade so zákonom?

Odpoveď: V novelizovanom Zákonníku práce sa píše, že zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, zaznamenáva jeho telefonické hovory, kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej e-adresy alebo na ňu doručenú, a to bez toho, aby ho na to neupozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný to prerokovať so zástupcami. Z uvedeného vyplýva, ak si zamestnávateľ obháji dôvody zavedenia kontrolného mechanizmu a informuje o tom zamestnanca, môže monitoring realizovať. Samozrejme, kto sa domnieva, že bolo narušené jeho súkromie na pracovisku, môže sa obrátiť na súd.

Cestovné a stravné v daňovom priznaní

Otázka: Môžem si ako SZČO dať cestovné a stravné do výdavkov, ak každý deň cestujem mimo miesta podnikania (uvedeného v živnostenskom liste) vzdialenom asi tri kilometre, kde vykonávam hlavnú podnikateľskú činnosť pre inú eseročku? Dá sa to považovať za pracovnú cestu? Ak nemám bloček z obeda, ale daný deň som odpracoval, mám nárok na stravné?

Odpoveď: Podľa zákona si môže podnikateľ dať do výdavkov pracovné cesty a stravné vtedy, ak prácu robí v inom mieste , ako je to, kde činnosť pravidelne vykonáva. Čiže ak máte v živnostenskom liste ako miesto podnikania uvedenú adresu bydliska, cestovné výdavky z miesta bydliska do miesta pravidelného výkonu činnosti a späť nemôžu byť daňovými výdavkami. Inými slovami, nemôže to byť pracovná cesta. Stravné si ako živnostník môžete uplatňovať aj vtedy, ak nejde o pracovnú cestu a to za každý odpracovaný deň maximálne do štyroch eur za každý odpracovaný deň. Musíte však mať preukázateľný výdavok - bloček zo stravovacieho zariadenia alebo stravnú poukážku.

Kreditná verzus debetná karta

Otázka: Aký je rozdiel medzi kreditnou a debetnou kartou?

Odpoveď: Skôr sa používa termín kreditný alebo debetný účet. Na kreditnej karte máte požičané peniaze a s bankou alebo inou inštitúciou uzavriete zmluvu, kde budete mať nejaký maximálny limit peňazí. Ten si môžete požičať "z kreditky". Úroky platíte len za sumu, ktorú máte požičanú, teda nie za limit. Úroky sa v bankách pohybujú zhruba okolo 20 % p. a., v niektorých nebankovkách dokonca aj 30 a viac. Preto ide o menej výhodnú alebo až nevýhodnú formu úveru. Podľa možnosti odporúčam sa jej vyhýbať. Debetná karta sa týka účtu, kde máte vložené vlastné peniaze, za ktoré tým pádom neplatíte žiadne úroky. Po dohode s bankou sa síce môžete dostať aj do mínusu, tam však platíte vopred dohodnutý úrok, ktorý je zvyčajne podstatne nižší, ako pri kreditnej karte. Ak sa takto dostanete do mínusu, ide vlastne o kontokorentný úver.