Chorobne meškajúci to nemajú na svete ľahké. Platí to ako pri príchodoch do práce, tak aj pri odovzdávaní úloh. Poznáme to už zo študentských čias, keď sme učenie aj písanie diplomovky zrejme odkladali, kým sa dalo. Prokrastinácia v práci však zvyčajne máva za následok to, že máme dva týždne pohody a potom sa na nás všetko zosype, lebo odrazu nestíhame. Čo s tým?

Snímka: ilustračná, archív

Prvý krok

Najťažšie je začať. Ak sa odhodláme k tomuto prvému kroku, ostatné už pôjde ľahšie. Tu celkom slušne funguje systém odmeňovania - ak sa dostanem tam a tam, doprajem si za odmenu to a to. Môže to byť večera v peknej reštaurácii, parfém, dobrá kniha, ktorú ste si chceli už dlhšie prečítať. Takisto pomôže postupnosť - nie je dobré vidieť pred sebou hneď celú horu, stačí prvá zákruta. Rozdeliť si veľký cieľ na niekoľko menších vás zaťaží menej a každý malý úspech vás bude posúvať vpred.

Nehanbite sa poprosiť o pomoc

Ak sa zverenej úlohy bojíte, prirodzene ju odsúvate, ako sa len dá. V konečnom dôsledku to však neprinesie nijaký efekt, respektíve sa ešte všetko zhorší - úlohe sa tak či tak nevyhnete a čím menej času vám zostane, tým to bude horšie. Preto ak úloha obsahuje niečo, s čím si neviete poradiť, požiadajte o vysvetlenie alebo pomoc. Je to stokrát lepšie, ako po mesiaci vysvetľovať, prečo ste sa do nej ani len nepustili.

Hľadajte dôvod

Je pravda, že sú ľudia, ktorí sú leniví len tak. Ale väčšinou platí, že ak sa nám do niečoho veľmi nechce, zvyčajne to má svoju príčinu, ktorá na prvý pohľad ani nemusí byť viditeľná. A ak ju neodstránime, len ťažko sa „dokopeme“ k tomu, aby sme sa do úlohy pustili. Ak máme napríklad spraviť prezentáciu a podvedome sa bojíme zlyhania a strápnenia sa, dôležité je uvedomiť si, či je tento strach opodstatnený. Ak áno, odstráňme príčinu a ak nie, nalaďme sa pozitívne. Keď strach zmizne, odíde s ním aj naša lenivosť.