StoryEditor

Nehoda v práci. Pozrite sa, čo vám musí firma preplatiť

27.12.2013, 11:12
Pošmyknutia, či už na schodoch alebo na chodníku, a následne spôsobené zlomeniny rúk a úrazy chrbtice patria k trom najčastejším pracovným úrazom.

Pošmyknutia na ľade, buď na schodoch alebo na chodníku, a následné zlomeniny rúk a úrazy chrbtice patria k dvom najčastejším pracovným úrazom zamestnancov. To však len pokiaľ ide o prípady mimo miestností a budov. Vo vnútorných priestoroch tvoria top trojku pracovných úrazov podvrtnutia členkov, výrony na nohe a úrazy hlavy – udretie či rozbitá lebka. Je zaujímavé, že väčšina takýchto úrazov sa spája s chôdzou alebo vôbec s pohybom človeka na schodoch.

Pozor na mokré podlahy
Vo výrobe, napríklad v priemyselných objektoch alebo pri remeselných činnostiach, figurujú na prvých miestach pracovných úrazov poškodenia prstov a rúk. Pre rôzne povolania sú typické iné úrazy. Napríklad v reštauráciách býva časté obarenie počas pečenia alebo porezané prsty pri príprave jedál. „Vo výrobe sa stanú aj také prípady, ako bol napríklad odrezaný prst alebo ruka strčená do lisu,“ pripomína Zuzana Matalová, ktorá je bezpečnostným technikom zo spoločnosti Amtech zameranej na bezpečnosť, ochranu pri práci, ako aj na požiarnu ochranu.
Upratovačkám sa zase stáva, že si nevezmú klasický rebrík, ako by mali pri prácach vo výškach nad jeden a pol metra, ale improvizujú s inými podložkami. Následkom býva pád a udretie. Osobitnou kapitolou sú úrazy na mokrej dlážke, najmä vo vestibuloch, ktoré majú kamennú či mramorovú dlážku bez pokrytia kobercom. Ani také prípady nie sú zriedkavé. Neznamená to však, že by bola činnosť upratovačiek automaticky rizikovým faktorom pre ostatnýchn pracovníkov. Zamestnávateľ však musí urobiť patričné kroky na to, aby upozornil ľudí na riziko. Znamená to, že na takej dlážke musí byť postavená tabuľa s výstražným nápisom – Pozor, mokrá podlaha. Týmto si splní povinnosť podľa zákona. V takomto prípade, ak sa niekto na mokrom povrchu pošmykne a zlomí si napríklad nohu, zo zákona za to už nezodpovedá zamestnávateľ. „Stále sa to berie ako pracovný úraz, ale už sa to vtedy neberie ako úmyslený čin. V tlačive pre Sociálnu poisťovňu totiž vždy musíte vypísať aj kolónku, či úraz bol spôsobený úmyselne alebo neúmyselne a kto zaň zodpovedá,“ vysvetľuje Matalová.

Zlomenina nohy a péenka
Pracovný úraz riešil aj jeden z našich čitateľov. Ako kamionista si zlomil nohu počas práce a hospitalizovali ho. Práceneschopný bol pol roka. S kamiónom jazdil iba mimo územia Slovenska. Na nešťastie mu počas preberania jeho vozidla, čo zabepečoval jeho kolega, ešte aj ktosi ukradol osobné veci. Nášho čitateľa zaujímalo, či môže a akým spôsobom získať od zamestnávateľa odškodné, napríklad kvôli strate na zárobku, kvôli bolestnému, ale taktiež by chcel finančnú náhradu z jeho strany za stratu svojich vecí. Má na niečo z vymenovaných otázok nárok?
Podľa advokáta Róberta Bánosa  má zamestnanec pri pracovnom úraze – v horšom prípadne aj pozostalý príbuzný – viacero nárokov, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa z úrazového poistenia zamestnávateľa oprávneným osobám. V prípade nášho čitateľa pripadajú do úvahy nasledujúce nároky:

1. úrazový príplatok – poskytuje sa zamestnancovi počas dočasnej pracovnej neschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

2. úrazová renta – je to pravidelná peňažná dávka, ktorá má poškodenému zmierniť pokles zárobku v dôsledku pracovného úrazu,

3. jednorazové vyrovnanie – má kompenzovať pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, ktorý dosiahol minimálne 10 percent a maximálne 40 percent,

4. náhrada za bolesť – ak bola v lekárskom posudku uvedená bolesť ako ujma spôsobená poškodením zdravia následkom pracovného úrazu,

5. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia – ak zamestnanec utrpel pracovný úraz alebo sa mu zistila choroba z povolania a v lekárskom posudku sťaženie spoločenského uplatnenia bodovo ohodnotil posudzujúci lekár,

6. náhrada nákladov spojených s liečením.

7. po splnení zákonných podmienok má zamestnanec nárok aj na pracovnú rehabilitáciu a rehabilitačné ako aj na rekvalifikáciu.

8. v súvislosti s krádežou osobných vecí – bolo treba podľa zákona písomne upovedomiť zamestnávateľa, a to najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď ste sa o škode dozvedeli, keďže ste to neurobili, zvážte skôr podanie trestného oznámenia.

 

menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
14. január 2026 08:25