Niekedy je príčina prokrastinácie zložitá, inokedy je, naopak, veľmi prostá: neviete sa pustiť do úlohy. Čakáte na ideálne podmienky. Nechce sa vám. Krátku úlohu si radšej zapíšete, hoci tento záznam trvá takmer rovnako dlho, ako by trvalo jeho vyriešenie. Chýba vám jednoducho „zvyk konať“.
Obmedzte počet úloh
Paradoxný recept na to, ako začať robiť viac, je obmedziť počet úloh. Ak je na ceste menej áut, prídete predsa do cieľa skôr. Ak budete mať menej úloh, budete lepšie využívať svoje mentálne kapacity a pozornosť, urobíte veci rýchlejšie a o to skôr si budete môcť priberať ďalšie. Ak ste zahltený, je najhoršou stratégiou začať robiť príliš veľa vecí naraz.
To nie je „zvyk konať“. To je vydesené pobehovanie medzi úlohami, ktoré šancu na posun ďalej, naopak, znižujú. Vezmite si len tri až päť najdôležitejších úloh. A skúste sa opýtať: Čo môžem urobiť teraz?
To je kľúčová otázka pre budovanie „zvyku konať“. Čo drobné, nedokonalé môžete pre danú úlohu urobiť hneď teraz? Možno máte len desať minút, ale aj tak môžete rozpísať jednu vetu zložitého e-mailu, nájsť telefónne číslo pre náročný hovor, rozčítať si prvý článok. Len čo toto urobíte, spýtajte sa: Čo môžem urobiť teraz? Rozdrobte si svoju úlohu na také malé kúsočky, až sa jej prestanete báť.
Dôležité je začať
Začať je dôležitejšie ako skončiť, aspoň psychologicky. Samozrejme, v pracovnej realite sú dôležité výsledky. K tým však paradoxne najlepšie dospejete práve tak, že sa sústredíte na to, ako začať: otvoriť Outlook, vziať do ruky telefón, rozpísať si jednotlivé kroky, založiť nový súbor. Čoskoro sa pristihnete, že ste uprostred práce a že úloha je oveľa jednoduchšia, než sa predtým zdala. Pretože práve začať je najťažšie.
Oveľa lepšie než si len zapísať úlohu, o ktorej viete, že je náročná, alebo že sa vám do nej nechce, je ihneď urobiť akýkoľvek prvý skutočný krok k jej vyriešeniu, hoci aj maličký: napríklad založiť v počítači tabuľku a nadpísať niekoľko stĺpcov, rozpísať e-mail a uložiť ho do konceptov.
Psychologické výskumy ukazujú, že k rozrobenej práci sa nám vracia ľahšie. Aj pokiaľ sa neskôr ukáže, že daná úloha bola zbytočná alebo nie je dôležitá, tých niekoľko minút, ktoré ste jej začatiu obetovali, si iste môžete dovoliť stratiť.
Dotknite sa úloh
Ak sa vám nahromadilo viac dôležitých úloh, s ktorými ste zatiaľ vôbec nezačali, odporúčam najprv sa každej „dotknúť“. Nastavte si na budíku napríklad dve minúty na vykonanie čohokoľvek v rámci danej úlohy. Po zaznení zvukového signálu venujte dve minúty ďalšej nenačatej úlohe, a potom hneď ďalšej.
Keď takto vyčerpáte všetky úlohy, môžete začať opäť od prvej. Cyklus opakujte a predlžujte interval napríklad na päť minút. Nejde, samozrejme, o metódu, ako bežne pracovať, ale ako začať s úlohami, ktoré odkladáme. Budete prekvapený, ako vaše rezistencie klesnú a ako sa zrazu ocitnete uprostred práce.
„Zvyk konať“ je nutné budovať úsilím a opakovaním. Ale je tiež dôležité rozhodnúť sa pre nasledujúce postoje: chcieť byť aktívny, púšťať sa do práce (hoci je to často ťažké), absolvovať nepríjemný telefonát, začínať, zatiaľ čo ostatní rozprávajú o tom, ako sa im nechce.
Pomôcť vám môže uvedomenie, že ak budete konať, dokážete veľa vyriešiť, mnoho zmeniť, a vďaka tomu budete podstatnejšou mierou rozhodovať o svojom pracovnom výsledku aj o svojej budúcnosti. Stanete sa tak aktívnejším tvorcom svojho osudu.
Zdroj: idnes.cz/Dalibor Špok, psychológ