Novely zákona o dani z príjmov vyťahujú od podnikateľov peniaze. Štát začne vyberať vyššie dane, hoci samotné dane nezvýšil. Sprísnil „len“ spôsob umorovania daňových strát, ktorých efekt je taký istý ako rast daní.
Podľa nových pravidiel hrozí, že podnikatelia si daňové straty nebudú mocť dať v plnej výške do nákladov a tak zaplatia štátu ďalšie dane. Za tento rok dovedna 35,1 milióna eur. Možno to bude aj viac. Koľko presne, to sa ukáže až v roku 2015. 
Viac sa o téme dozviete v Poradcovi HN v utorok na strane 15 a 16.  Na otázky HN odpovedajú experti.  

 1.
Koľko daní zaplatia firmy 

Čo je dôvodom na zmenu systému odpočítania daňových strát?   
Ministerstvo financií odhaduje, že štát z prijatých zmien v umorovaní daňových strát získa v tomto roku 35,1 milióna eur. Skutočný vplyv zmeny odpočtov  však bude možné vyhodnotiť až po spracovaní všetkých daňových priznaní za rok 2014, teda koncom roka 2015. Dôvodom sú aj početné odklady podania daňových priznaní o ktoré požiadajú podnikatelia.  
Zmena spôsobu odpočtu daňovej straty sa navrhla s cieľom zúženia možností daňovej optimalizácie. Dôvodom bolo, že ešte nedávno zhruba 60 percent firiem na Slovensku neplatilo daň z príjmu. Približne štvrtina spoločností nezaplatila za 4 roky (2008 – 2011) na daniach ani euro a od roku 2006 vzrástol počet firiem s nulovou daňou o takmer 40-tisíc (z 52-tisíc na 92-tisíc).
Zámerom zmeny odpočtu daňovej straty je, že daňovú stratu bude možné odpočítavať počas najviac štyroch bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích období v rovnomernej výške, teda počas štyroch rokov, ktoré nasledujú po zdaňovacom období, v ktorom bola daňová strata vykázaná, a to každoročne vo výške jednej štvrtiny vykázanej daňovej straty. 
Firma, ktorá vykáže v príslušnom zdaňovacom období základ dane dostatočne vysoký na to, aby si mohla odpočítať jednu štvrtinu daňovej straty, nebude finančne poškodená. Spôsob vykázania výsledku hospodárenia, ktorým môže byť aj účtovná strata, ostáva nezmenený. Novela zákona podľa ministerstva financií zmenila s účinnosťou od 1. 1. 2014 niektoré už existujúce povinnosti nie do minulosti, ale do budúcnosti. 

2.
Spor o ústavnosť odpisov 

Zmeny v odpisovaní strát sa týkajú aj minulosti. Nie je preto zákon o dani z príjmu protiústavný?
Tvrdenie, že zákon o dani z príjmov v časti odpisovania strát je retroaktívny, nie je podľa ministerstva financií pravdivý. V prípade zmeny spôsobu odpočtu daňovej straty nejde podľa neho o retroaktivitu, keďže sa touto úpravou zavádza nový režim odpočtu daňovej straty s účinnosťou od 1. 1. 2014. Za zdaňovacie obdobie roku 2013 bolo možné odpočítať si daňovú stratu v ľubovoľnej výške. Nový spôsob odpočtu sa teda bude uplatňovať až pri podávaní daňových priznaní v roku 2015 za zdaňovacie obdobie roka 2014.
V prípade daňových strát vykázaných v rokoch 2010 až 2013 sa bude postupovať tak, že daňovník pri daňovej strate vykázanej v roku 2010 nestráca žiadny rok na jej odpočet, teda môže si ju odpočítať počas siedmich zdaňovacích období. A pri daňových stratách v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach (2011 až 2013) dochádza k znižovaniu počtu rokov, počas ktorých je možné odpočítať ju od základu dane vždy postupne o jeden rok.
Ústavný súd v súčasnosti rieši podanie skupiny poslancov Národnej rady, ktorí sú presvedčení o protiústavnosti takto nastavených odpisov. Dôvodom je, že sedemročná lehota odpisov sa skrátila, pričom táto pôvodná lehota ešte „nedobehla“. Podnikatelia si tiež nemôžu po novom odpisovať stratu v ľubovoľnej výške, ale len rovnomerne, po štvrtinách. 
 

3.
Staršie daňové straty

Moja firma investovala a tak som v strate. Ako treba odpisovať straty z rokov 2009 až 2014? Je v tom nejaký rozdiel?  
Do 31. 12. 2013 
V daňovom priznaní za rok 2013 sa mohla dopočítať strata z rokov 2008, 2009, 2010, 2011, 2012 v ľubovoľnej výške podľa rozhodnutia daňovníka.
 
Od 1. 1. 2014 
– Strata z roku 2009 sa odpočíta v plnej výške najneskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2014, teda v daňovom priznaní podanom v roku 2015. 

 – Straty z rokov 2010, 2011, 2012 a 2013 sa spočítajú a môžu sa odpočítať rovnomerne, počas najviac štyroch bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích období začínajúcich sa zdaňovacím obdobím najskôr 1. januára 2014.  Zo základu dane sa odpočíta súčet neuplatnených daňových strát za tieto roky. Do súčtu doteraz neuplatnených strát môže fyzická osoba zahrnúť aj stratu z príjmov z prenájmu nehnuteľnostívykázanú v rokoch 2010 a 2011. 
To znamená, že sa môžu odpočítať nasledovne:
1. v roku 2014 – 1/4 zo súčtu strát za roky 2010 – 2013
2. v roku 2015 –  tiež 1/4 zo súčtu strát za roky 2010 – 2013 a rovnako tak aj v rokoch 2016 a 2017.  
 

4.
Odpisy po novom

Zákon o dani z príjmov sa neustále mení. Ako odpisovať straty od roku 2014?
Straty vykázané za zdaňovacie obdobia 2014 sa môžu odpočítať od základu dane rovnomerne počas najviac štyroch bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná. 
Vládny návrh zákona, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2015, v paragrafe 30 vypúšťa slovo „najviac“. To znamená, že napríklad strata za zdaňovanie obdobie 2014 sa bude odpočítavať od základu dane tak, že v roku 2015 si daňovník odráta zo základu dane štvrtinu straty z roku 2014. Po štvrtinách si ju odpočíta aj v rokoch 2016, 2017 a 2018. To znamená, že  strata za zdaňovanie obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 sa bude odpočítavať od základu dane len jedným spôsobom. Odpadáva možnosť ďalších spôsobov odpisovania, ktoré slovo „najviac“ pripúšťalo.  teda možnosť likvidácie straty po poloviciach a tretinách. 
 

5.
„Zákaz“ odpisovania

Na odpisovanie má podnikateľ štyri roky. Ak sa počas nich dostane do ďalšej straty, môže si počas nich odpočítať štvrtinu zo staršej straty? Aké riziká čakajú podnikateľa? 
V prípade, že v niektorom z rokov 2015 až 2018 vznikne firme či živnostníkovi nová strata, zanikne mu nárok na uplatnenie pomernej časti straty, teda jednej štvrtiny. Túto stratu si už nikdy nebude môcť uplatniť, teda dať do daňových nákladov. Tým sa podnikateľovi zvýši daň. 
Medzi najväčšie riziká okrem prepadnutia straty patrí aj platenie licencií, teda minimálnych daní. Ak si podnikateľ odpíše vyššiu stratu a výsledná daň mu klesne na nulu, alebo nedosiahne výšku daňovej licencie, bude musieť túto minimálnu daň doplatiť. Je to pomerne zložitá kombinácia, pretože sa v nej spájajú dva inštitúty - odpisovanie strát a licencie, pričom sa musí brať do úvahy aj časový faktor odpisovania štyroch rokov. Práve táto časová postupnosť môže pri konečnom výpočte dani spôsobiť problémy.   

  Zdroj: Agentúra PRO; Finančná správa; Eva Drozdová, M2 Line; Ladislav Kozmon, Consultare; MF SR