StoryEditor

Či budete mať raz plné vrecká peňazí, môže ovplyvniť aj váš rodný jazyk

01.10.2015, 00:02
Autor:
run, redrun, red
Materinský jazyk zvláštne ovplyvňuje nielen to, ako premýšľame o budúcnosti, no vplýva aj na naše konkrétne plány. Dokazujú to štúdie expertov.

Materinský jazyk ovplyvňuje zvláštnym spôsobom nielen to, ako premýšľame o svojej budúcnosti, ale vplýva aj na naše konkrétne plány. 

Zo štúdií vzťahov medzi materinským jazykom a ľuďmi, ktorí ním rozprávajú, vyplývajú rôzne zaujímavé závery. Napríklad, že rodný jazyk by mohol mať nezanedbateľný vplyv na to, nakoľko budeme zdraví a bohatí.

Ako to prebieha

Nechce sa tomu veriť, ale nie je ľahké si priznať, že budúcnosť sa začína už dnes. Na jednej strane chceme byť do budúcnosti štíhli, a pritom už dnes ťažko odolávame pokušeniu „spucovať“ sviečkovú s ôsmimi knedľami. Nechceme umierať na rakovinu pľúc, ale aj tak denne vyfajčíme osem i desať cigariet. 
Schopnosť zriecť sa momentálnych pôžitkov s vidinou toho, že o niekoľko rokov sa nám to vráti v lepších finančných či iných ziskoch, klíči v človeku už od detstva. Niekomu to ide lepšie, inému menej. Ako píše portál idnes.cz, najznámejší je v tomto smere slávny pokus s malými deťmi, ktorým dával americký psychológ Walter Mischel „maršmalový“ cukrík s tým, že na chvíľu odíde. Deťom sľúbil, že ak cukrík zostane do jeho návratu celý, dostanú ešte jeden, a ak nie, nedostanú nič. Niektoré deti dokázali odolať pokušeniu, iné naopak. Deti schopné odolať pokušeniu boli neskôr úspešnejšie v škole aj iných aktivitách.    

Jazyk formuje myslenie

Celkom po novom sa pozrel na vplyv materinského jazyka ekonóm Keith Chen z Yale Business School. Zistil totiž, že materčina zohráva v našej ochote zriecť sa momentálnych pôžitkov v prospech budúcich ziskov kľúčovú úlohu. Chen cituje ruského lingvistu Romana Jakobsona, ktorý zistil, že jazyky sa líšia v tom, čo sme nimi nútení povedať. Teda nie ani tak v tom, čo je nám dovolené nimi vyjadriť. Podľa Chena sa určité obmedzenia jazyka premietajú aj do spôsobu myslenia.
Napríklad, Číňania si veľmi zakladajú na rodine a rodinných vzťahoch. Chen je presvedčený, že ich do toho ženie aj samotná čínština.

Rozdiely v jazykoch

Ak trebárs Slovák či Čech povie „idem k strýkovi“, znamená to, že ide k príbuznému, s ktorým ho môžu viazať rôzne typy rodinných pút. Nie je však jasné, či je to strýko z matkinej alebo otcovej strany, či je to brat jedného z rodičov, teda pokrvný príbuzný, ale môže to byť aj manžel sestry jedného z rodičov, kde nás s takýmto „priženeným“ strýkom pokrvné príbuzenstvo neviaže.
No čínština má pre každý z týchto typov strýka špeciálny výraz. Z voľby príslušného výrazu Číňana je úplne jasné, aké puto ho viaže s týmto strýkom. Číňania si teda uvedomujú príbuzenské väzby lepšie než my.

Čo je „teraz“ a čo „potom“

Jazyky sa okrem mnohých iných rysov líšia v tom, ako vyjadrujú budúce aktivity. Švédsky lingvista Osten Dahl rozdelil jazyky do dvoch základných skupín. V jedných nie je nevyhnutne na prvý pohľad jasné, či sa rozpráva o deji, ktorý bude o rok či o sto rokov. K takýmto jazykom patrí napríklad čínština, japončina, fínčina, islandčina alebo nemčina.

Minulosť verzus prítomnosť

Naproti tomu sú jazyky, kde je jasný rozdiel medzi tým, čo sa deje teraz, a čo sa ešte len bude diať. Sem patrí angličtina, taliančina, gréčtina, ruština, ale aj slovenčina a ďalšie slovanské jazyky.
Takže kým v slovenčine je jasný rozdiel medzi tým, či študent „ide na prednášku“ práve teraz alebo či „pôjde na prednášku“ zajtra, v čínštine a ďalších jazykoch do takéhoto spojenia zahŕňa aj prítomnosť aj budúcnosť, teda rozdiel medzi nimi v čase je menej jasný.
A ak človek od detstva hovorí jazykom, ktorý príliš nerozlišuje medzi súčasnosťou a budúcnosťou, potom mu to prítomné a budúce do určitej miery splýva. Taký človek si ľahšie uvedomuje, že budúcnosť sa začína už dnes. Toto chápanie vecí a toku času má tendenciu zohľadniť vo svojom správaní a výrokoch.

Jazyk a sporenie

Ak sa však Slovák, Čech či Rus učí od kolísky hovoriť rečou, ktorá vyjadruje to, čo bude, inak, než to, čo je, stáva sa pre nás budúcnosť niečím, čo je od dneška akoby oddelené. Títo ľudia teda majú silnejší sklon žiť dneškomnelámať si hlavu zajtrajškom.
Keith Chen šiel ešte ďalej a sledoval ekonomické ukazovatele a parametre 76 národných ekonomík. Rozvinutých aj rozvojových. Zaujímal ho HDP a jeho rast, ale napríklad aj to, aký podiel populácie sporí a aké úspory si ukladá. Zisťoval aj to, či títo ľudia fajčia, športujú, ako sa stravujú, koľko si našetrili na dôchodok a akí zdraví sú v starobe. Popritom sledoval aj to, ktoré faktory tam majú vplyv na ekonomické dianie. Napríklad do ochoty sporiť sa premieta nielen výška finančného príjmu, ale aj vzdelanie, vek, právny systém krajiny, náboženské vyznanie a kultúrne hodnoty. Preto venoval Keith Chen enormnú pozornosť krajinám, ako je Švajčiarsko, kde obyvatelia zdieľajú jeden právny a ekonomický systém, ale líšia sa jazykmi.

Sumár pátrania

Všetky Chenove analýzy vyústili do zistenia, že na správanie ľudí má veľmi silný vplyv jazyk, ktorým bežne hovoria. Používanie jazyka ostro odlišujúceho prítomnosť od budúcnosti znižuje v priemere až o 30 percent pravdepodobnosť, že si človek sporí na starobu. Vplyv reči na ochotu sporiť je až taký výrazný ako vplyv nezamestnanosti. Napríklad, najmenšiu chuť na šetrenie zistil Keith Chen medzi obyvateľmi Grécka. Len o málo sporivejší sú Poliaci, Portugalci, Izraelčania, Briti a Američania. Tí všetci hovoria jazykmi, ktoré jasne oddeľujú prítomnosť od budúcnosti.
A ak sa ľudia s materinským jazykom, ktorý kladie dôraz na rozdiel medzi „teraz“ a „potom“, rozhodnú sporiť, potom našetria asi o štvrtinu menej než ľudia hovoriaci jazykom, v ktorom medzi „teraz“ a „potom“ nie je rozdiel taký priepastný.

Ako je to so zdravím

Vplyv jazyka sa podľa Keitha Chana premieta aj do ďalších životných aktivít. Medzi ľuďmi s materčinou odlišujúcou prítomnosť od budúcnosti je o 24 percent viac silných fajčiarov a o 13 percent viac obezity. Títo ľudia si pod vplyvom svojej materčiny neuvedomujú s takou naliehavosťou, že dnešné fajčenie má za následok zajtrajšiu rakovinu a že prejedaním si do budúcnosti zarábajú na tučnotu. Aj preto sú populácie hovoriace jazykmi neoddeľujúcimi prítomnosť od budúcnosti všeobecne v starobe zdravšie.

01 - Modified: 2007-09-30 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Japonské investície na juhu Moravy
01 - Modified: 2024-11-20 10:23:00 - Feat.: - Title: Je to hanba alebo hamba, keď neovládate slovenčinu? Tieto slová ste doteraz možno písali zle 02 - Modified: 2024-11-14 12:55:09 - Feat.: - Title: Úhlavný nepriateľ všetkých žiakov - ypsilon. Otestujte sa, či dokážete v týchto slovách správne určiť, či sa píšu s i alebo y 03 - Modified: 2024-10-29 12:00:00 - Feat.: - Title: Poradíte si so štúrovskou slovenčinou, ktorou sme kedysi rozprávali? Tento kvíz vám zamotá hlavu, zvládne ho málokto 04 - Modified: 2024-10-25 09:36:03 - Feat.: - Title: Sandero bude elektrické, hovorí muž z Dacie. V rozhovore prezradil recept na lacné auto 05 - Modified: 2024-10-16 11:03:10 - Feat.: - Title: Bryndza, káva či čipka. Tento kvíz preverí, či poznáte pôvod slov, ktoré bežne na Slovensku používame
menuLevel = 1, menuRoute = prakticke-hn, menuAlias = prakticke-hn, menuRouteLevel0 = prakticke-hn, homepage = false
21. november 2024 10:01