Ján Hacaj zo Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov má so škodami spôsobenými poľovnou zverou veľké problémy. „Ťažkosti sú s vymáhaním náhrad za tieto škody, pričom naše vinohrady najviac trpia nájazdmi diviakov, danielov a škorcov. Medzi najpostihnutejšie patria vinohrady na hraniciach s lesom. Zver sa jednoducho naučila kŕmiť hroznom a jej apetít spôsobuje 30- až 50-percentné škody na úrodách. A to rozhodne nie je málo a nemôžeme to prehliadať,“ uviedol pre HN Hacaj.

Riešením by podľa neho bolo spracovanie dôkladnej analýzy zákona o poľovníctve, ktorá by vyústila do jeho novely. „Podnikatelia by uvítali aj jednotnú metodiku postupu vymáhania náhrad. Za úvahú tiež stojí aj podpora budovania elektrických oplôtkov, ktoré sa, aspoň v malokarpatských vinohradoch, ukazujú ako pomerne účinný spôsob ochrany,“ dodal Hacaj.

Aj SPPK hovorí o náraste škôd

Škody spôsobené poľovnou zverou a veľkými šelmami v poľnohospodárstve narastajú. Roľníci volajú po účinných riešeniach, vrátane zvýšeného odstrelu premnožených zvierat. Ochrancovia prírody však ako zvyčajne spochybňujú tvrdenia o ich prehnane vysokých počtoch a kritizujú rôzne opatrenia, ktoré sa prijímajú. Príkladom je nedávno povolený mimoriadny odstrel 80 vlkov, ktorý považujú za nesprávny a neprimeraný.

„Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sa v tejto problematike angažuje už dlhšie. Významným krokom bolo zorganizovanie konferencie v októbri tohto roka v Banskej Bystrici, z ktorej vyplynulo, že kľúčové je zreálnenie počtov zveri a jej efektívne usmerňovanie pomocou lovu,“ uviedol pre HN hovorca komory Stanislav Nemec.  Dalo by sa to podľa neho robiť aj na základe súčasnej legislatívy, ale prax potvrdzuje, že to tak nie je. Preto sa poľovná zver premnožila.

Koncepcia zlyhala

V poradí tretia koncepcia rozvoja poľovníctva, ktorú vypracoval Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene prijala ku škodám spôsobených zverou na lesných porastoch zámer znížiť jarné stavy jelenej zveri na približne 20 000 jedincov, danielej na 3 700, muflonej na 4-tisíc a diviačej na 9 900 kusov. Tento zámer sa zatiaľ nerealizoval, v dôsledku čoho sa stavy raticovej zveri od roku 2000 podstatne zvyšovali. V prípade jelenej zveri došlo k ich nárastu o 74 percent, u danielej o 125, muflonej o 96, srnčej o 48 a diviačej o 58 percent.
Pokiaľ ide o šelmy, v porovnaní s rokom 2000 stúpli počty medveďov až o 40 percent, divých mačiek o 138 , rysov o 65 a vlkov o 60 percent. „Takýto vývoj je logicky spojený so zvyšovaním škôd na poľnohospodárskych plodinách a hospodárskych zvieratách,“ dodal Nemec.

Škody spôsobené zverou

Podľa poľovníckej štatistiky v roku 2013 spôsobila raticová zver škody v poľnohospodárstve vo výške 1,16 milióna eur. Pokiaľ ide o šelmy, škody spôsobené medveďom na hospodárskych zvieratách, poľnohospodárskych plodinách a úľoch pre včely dosiahli asi 43-tisíc eur, vlkom približne 45-tisíc eur a rysom len tisíc eur. Časť škôd sa uhradila aj nefinančnou formou, napríklad brigádami poľovníkov, prípadne v materiálnej podobe, napríklad poskytnutím diviny, odstrelu poľovných zvierat a podobne.
Podľa Stanislava Nemca však štatistika zahŕňa len nahlásené škody, pričom mnohí farmári škody, ktoré im spôsobila poľovná zver alebo veľké šelmy, nenahlasujú, alebo o tom hovoria len „doma“. „Skutočná výška škôd je preto oveľa vyššia, v porovnaní s tou, ktorú uvádzajú oficiálne štatistiky,“ doplnil Nemec.